Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Peugeot odstavuje výrobu, zamestnancov bude školiť
22. 3. 2010
Trnavská fabrika PSA Peugeot Citroën odstaví pre krízu počas najbližších troch mesiacov výrobu celkovo na 13 dní. V apríli bude výroba stáť jeden deň, v máji šesť dní – vždy dva dni pred víkendom a v júni celý týždeň plus samostatný deň navyše.
Počas odstávky pracovníci absolvujú školenia a bude im preplácaná celá mzda. Pracovníkom, ktorí sa na školeniach nezúčastnia, sa hodiny započítajú v Banke pracovného času. Banka pracovného času je obdoba Flexi konta zriadeného vo Volkswagene. Neodpracované hodiny si pracovníci budú môcť odpracovať do roku 2012.
Podnikateľské prostredie na Slovensku
19. 3. 2010
Hoci rast nezamestnanosti už nie je závratný, odpovede na otázku čo bude ďalej sa rôznia. Vývoj na trhu práce je neistý, i keď sa ozývajú optimistické hlasy, ktoré hovoria o stabilizácii. Rozmenené na drobné by to znamenalo hlavne to, že pracovných miest ubúdať nebude. Stále však ostáva 350-tisícový zástup ľudí, ktorým by sa práca hodila. Ďalších takmer 50 tisíc má tú nevýhodu, že do zamestnania nemôžu nastúpiť okamžite.
Otvorená slovenská ekonomika teda bude naďalej závisieť od svojich exportných partnerov. Budúcnosť týchto partnerov ovplyvní aj ďalší osud nezamestnaných ľudí. A ak sledujeme vyhliadky tie nie sú vôbec ružové, ak si pod tým predstavíme počet ľudí, ktorí si v tomto roku nájdu novú prácu.
Prognózy pre Nemecko, do ktorého putuje hlavná časť nášho exportu, zatiaľ povzbudivé nie sú. Celoročne má dosahovať medzi štvrťrokmi iba mierne prírastky HDP. Navyše aj tento motor európskej ekonomiky sa musí vyrovnať s rekordnou nezamestnanosťou. Ako nová nádej sa ukazuje Ázia, ktorá môže svojím vysokým rastom zachrániť v bahne sa boriacu Európu.
Jednou z najväčších výziev pre budúcu vládu bude to, či dokáže preriediť rady nezamestnaných. Stimuly môžu síce pomôcť veľkým hráčom, kľúčoví však môžu byť hlavne malí investori. K slovu by sa už preto mali dostať plošné opatrenia. Podnikateľské prostredie totiž vie byť dokonalé iba v učebniciach.
Drahé bankové služby
18. 3. 2010
Na rozdiel od iných krajín slovenský bankový sektor prešiel hospodárskou recesiou ako pomerne konsolidované odvetvie. V súčasnosti sú priemerné náklady finančných inštitúcii v SR na zavedenie nových produktov a služieb príliš vysoké. Rozhodujúci však bude ďalší vývoj globálnej ekonomiky.
Vo všetkých úverových portfóliách sa totiž kríza ešte naplno neprejavila. V segmente retailového bankovníctva sa situácia pravdepodobne ešte zhorší.
Nie je však pravdepodobný návrat k prepadu ekonomík. Za aktuálnymi výkyvmi stoja jasne identifikovateľné faktory, pri ktorých sa dlhodobé pôsobenie nepredpokladá.
Zmena šéfa Slovenskej sporiteľne
17. 3. 2010
Od júna tohto roku bude novým predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne Jozef Síkela. Vo funkcii nahradí doterajšieho šéfa Jana Rollu, ktorý viedol najväčšiu slovenskú banku od marca 2009 po odchode Reginy Ovesny-Straka.
J. Rollo odchádza mimo skupinu Erste Group, ktorá je akcionárom sporiteľne. Z tlačovej správy vyplýva, že odchod bolo Rollovo rozhodnutie. Podľa slov predsedu dozornej rady Slovenskej sporiteľne sa rozhodol pôsobiť mimo Erste Group.
Do Slovenskej sporiteľne J. Síkela prichádza z pozície generálneho riaditeľa Erste Bank Ukrajina. Predtým pôsobil na manžérskych pozíciách v Českej sporiteľni. Nový riaditeľ Slovenskej sporiteľne bude v predstavenstve priamo zodpovedný za oblasť riadenia rizika.
Vlani sa najväčšej slovenskej banke výrazne prepadol zisk. V čistom zarobila 11,9 milióna eur. Rok predtým mala zisk v prepočte približne 156 miliónov eur. Celej skupine Slovenskej sporiteľne minulý rok klesol konsolidovaný čistý zisk o 79 percent na 30 miliónov eur.
Pokles ziskov bol zaznamenaný v celom sektore. Podľa NBS slovenské banky zarobili 279 miliónov eur, čo je o 45 percent menej ako v roku 2008. Zo ziskov im ubralo euro, z dôvodu ktorého im klesli napríklad výnosy z devízových operácií. V dôsledku krízy museli vytvárať viac opravných položiek na rizikové úvery.