Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Sadzba za poistencov štátu pravdepodobne klesne
27. 9. 2010
Sadzba poistného za poistencov štátu na budúci rok klesne na 4,58 % z vymeriavacieho základu za ekonomicky neaktívnych poistencov.
Aktuálne je táto sadzba na úrovni 4,78 %. Z toho vyplýva, že štát by mal na budúci rok za svojich poistencov platiť menej ako v súčasnosti. Zatiaľ čo po novom by to malo byť 34,09 eura, v súčastnosti je to 34,56 eura. Po rokovaní vlády to uviedol minister zdravotníctva I. Uhliarik.
Výrobne firmy v Česku odmietajú platiť solárnu daň
27. 9. 2010
Asi o 15 % zdražie budúci rok elektrina pre priemyselné podniky v Česku. Ak sa naplnia katastrofické scenáre o rozsahu výstavby solárnych elektrární, môže nárast prekročiť až 20 %.
Zdraženie sa najviac dotkne energeticky náročných odvetví, čo môže niektoré firmy prinútiť "utiecť" do zahraničia za lacnejšou elektrinou. To možno prinúti vládu hradiť časť nákladov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov iným spôsobom.
DPH dočasne vzrastie na 20 percent
24. 9. 2010
Vláda SR schválila od budúceho roku dočasne zvýšenie základnej sadzby dane s pridanej hodnoty (DPH) z doterajších 19 % na 20 %.
Súčasne dôjde k zrušeniu zníženej 6 %-nej sadzby na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je súčasťou pripraveného balíka na ozdravenie slovenských verejných financií, ktorých deficit môže tento rok podľa ministerstva financií dosiahnuť takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Táto zmena bude platiť od budúceho roka dovtedy, kým sa deficit verejných financií nezníži pod 3 % DPH, k čomu by malo dôjsť v roku 2013.
Schodok štátneho rozpočtu mierne stúpne
23. 9. 2010
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska v budúcom roku stúpne na 3,84 miliardy eur z tohtoročných plánovaných 3,75 miliardy.
Výdavky aj príjmy sa majú medziročne zvýšiť asi o 4 %. Ministerstvo naplánovalo výdavky 16,94 miliardy eur, čo je o 660 miliónov viac ako tento rok. Príjmy by mali dosiahnuť 13,1 miliardy eur. Najviac peňazí včetne peňazí z rozpočtu EÚ by malo dostať budúci rok ministerstvo školstva (2,34 mld.eur).