Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Veterinárna starostlivosť – zviera nie je vec
30. 5. 2018
Dňa 25. 5. 2018 bola schválená novela zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra 2018.
Novelou zákona dochádza k úprave a doplneniu nasledovných definícií pojmov – farmový chov, držiteľ zvierat, schválená osoba, osoba oprávnená disponovať so zvieratami za účelom, aby sa predchádzalo pochybnostiam v praxi pri definovaní práv a povinností vo vzťahu k zvieratám. Upravujú a dopĺňajú sa kompetencie štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ako aj kompetencie regionálnych veterinárnych a potravinových správ v nadväznosti na problémy vyplývajúce z praktického výkonu veterinárnych kontrol alebo prameniace z novoprijatej legislatívy Európskej únie v oblasti veterinárnej starostlivosti a legislatívy upravujúcej potraviny živočíšneho pôvodu.
Zákonom sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Uvedená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone. Cieľom novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Zákon obsahuje úpravu ustanovení o ochrane zvierat, ktorá zahŕňa právnu úpravu podmienok použitia zvieraťa na účely verejného vystúpenia a jeho výcvik. Tiež sa zavádza nový systém registrácie chovov hospodárskych zvierat, nový systém schvaľovania prevádzkarní medikovaných krmív na ich prípravu a uvádzanie na trh, upravuje sa systém schvaľovania prevádzkarní pre produkty živočíšneho pôvodu v súvislosti s posúdením podmienok na ochranu zvierat.
Novela zákona obsahuje právnu úpravu, v zmysle ktorej má živé zviera osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom úpravy je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku, pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Straty pre sucho vyčíslili roľníci na desiatky miliónov
29. 5. 2018
Strata na poľnohospodárskych plodinách, ktorú spôsobilo extrémne sucho v roku 2017, vyčíslili poľnohospodári z regiónov Trnava, Senica, Galanta, Bratislava a Dunajská Streda na 37,2 milióna eur. Médiá o tom v pondelok informovala Agrárna komora Slovenska (AKS) s tým, že dotknutých bolo vyše sto subjektov.
Aktualizované podklady si vyžiadalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s cieľom objektívne kvantifikovať dosah nepriaznivých klimatických podmienok. „Podklady museli dotknutí farmári odovzdať do 23. mája,“ spresnila AKS. Najväčšie straty pre sucho boli v Trnave a okolí (14,2 milióna eur), potom v Bratislave (7,8 milióna eur), na treťom mieste boli so stratami poľnohospodári z Dunajskej Stredy (5,7 milióna eur). Po nich nasledovali farmári z Galanty (5,4 milióna eur) a Senice a Skalice (spolu 4,1 milióna eur), konkretizovala AKS. Najväčšie straty boli u hustosiatych obilnín, kukurici, maku, krmovinách, ovocinárstve a v zeleninárstve. Komora poukázala na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý konštatoval, že v roku 2017 bol v týchto oblastiach najvýraznejší výpadok zrážok za posledné roky a v čase sucha upozorňoval na výpadky v poľnohospodárskej produkcii. Pretože je situácia podľa AKS pre farmárov likvidačná, požiadali listom o pomoc vládu SR. „Tento stav ohrozuje udržateľnosť ďalšej produkcie, chovu zvierat, ale hlavne prácu celkom približne 2800 až 3000 zamestnancov,“ zdôraznila. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD)a ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) majú záujem o aktualizáciu vyčíslenia príjmov, ale aj o zriadenie opatrení, ktoré by podobné situácie riešili do budúcnosti. Ide o rizikový fond, do ktorého by prispieval štát aj farmári a z časti by kryl straty farmárov postihnutých suchom, záplavami, povodňami a inými vplyvmi. „Na nutnosť zriadenia takéhoto nástroja poukazujú aj správy klimatológov o nepriaznivom trende vývoja klimatických podmienok,“ pripomína AKS. V porovnaní s prvotnými odhadmi u týchto poľnohospodárskych subjektov pri minulotýždňovom prepočte výsledná suma stúpla, lebo o 30 % je viac subjektov so stratou, uzatvára komora.
(Zdroj: spravy.pravda.sk/ekonomika)
Počet penzistov stále rastie, za rok ich pribudlo desaťtisíc
29. 5. 2018
Za desať rokov sa počet dôchodcov na Slovensku zvýšil o viac ako 138-tisíc.Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu apríla tohto roka vyše 1,39 milióna dôchodcov na Slovensku. V porovnaní s aprílom minulého roka ide o nárast o 10,4 tisíca penzistov.
Od konca apríla 2008, teda počas desiatich rokov, sa počet dôchodcov zvýšil o 138,9 tisíca. Počet vyplácaných dôchodkov, ktorých môže penzista dostávať aj viacero súčasne, za rovnaké obdobie vzrástol o 155,8 tisíca na takmer 1,7 milióna. Vyplýva to zo štatistík Sociálnej poisťovne. Najvýraznejšie od konca apríla 2008 stúpol počet vyplácaných starobných dôchodkov. Na konci štvrtého mesiaca tohto roka poisťovňa vykázala vyše 1,06 milióna starobných penzií, čo bolo o 150,4 tisíca viac ako na konci apríla 2008. Počet invalidných dôchodkov za desať rokov vzrástol o 38,6 tisíca na 235,2 tisíca. Pokles o 36,9 tisíca Sociálna poisťovňa za rovnaké obdobie zaznamenala pri počte predčasných starobných dôchodkov, ktorých ku koncu apríla tohto roka vyplácala 17,2 tisíca.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovensko láka českých podnikateľov
28. 5. 2018
Za prvých päť mesiacov roka 2018 pribudlo na Slovensku 484 českých podnikov. To je takmer raz toľko, ako za celý rok 2017, vyplýva to z analýzy spoločnosti Bisnode. Aktuálne na Slovensku pôsobí viac ako 10-tisíc českých firiem.
Dôvod rastu je podľa Bisnode jednoznačný. "Expanzia na slovenský trh je pre českých podnikateľov jednoduchšia, ako na iné trhy. Na jednej strane majú naše štáty spoločnú históriu, no rozhodujú aj teritoriálna blízkosť a takmer nulová jazyková bariéra, ktoré výrazne pomáhajú pri administratíve spojenej so založením a riadením biznisu," vysvetľuje spoločnosť. Podľa analytičky Bisnode Petry Štěpánovej je dôvodom aj "atraktívne hospodárske prostredie a obchodný potenciál rastu." Počas roku 2017 pribudlo na Slovensku 266 českých podnikov, za prvých päť mesiacov roku 2018 to bolo až 484. Podľa Bisnode môžeme teda hovoriť o silnom roku.