Murphy radí
Život treba žiť
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Človek a život
Ak niečo dvakrát za sebou zlyhalo, na tretí raz príde katastrofa.
Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.
Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa ešte stále len čaká.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.
Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)