Výroba, označovanie predaj tabakových výrobkov
6. 3. 2024
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 89/2016 o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na prijatie delegovanej smernice, pokiaľ ide o zrušenie určitých výnimiek týkajúcich sa zahrievaných tabakových výrobkov, ustanovila povinnosť najneskôr do 23. júla 2023 prijať zákony a iné právne predpisy potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie. Zákon nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
K
Zákon o technickej normalizácii
26. 2. 2018
V novele zákona je uvedený postup slovenského národného normalizačného orgánu pri tvorbe, zmene, schvaľovaní, vydávaní a rušení slovenských technických noriem tak, aby bol chránený oprávnený záujem, zároveň upravuje oblasť poskytovania technických noriem.
Cieľom novej právnej úpravy je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe.
Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva z členstva úradu ako slovenského národného normalizačného orgánu v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI). Spravovanie sústavy slovenských technických noriem slovenským národným normalizačným orgánom zároveň zabezpečuje ochranu používateľov technických noriem, a tým aj ochranu spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochranu práv tvorcov technických noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány. Poskytovanie technických noriem nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za úhradu. Ustanovuje sa, že úrad je oprávnený poskytovať slovenské technické normy, a teda aj európske a medzinárodne normy prevzaté do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydané medzinárodné normy verejnosti za úhradu, pričom výška úhrady je podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo všeobecne záväznom predpise, ktorý vydá úrad. V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné. Z uvedených dôvodov sa pristúpilo k podrobnejšej úprave rozmnožovania alebo rozširovania slovenských technických noriem, ktoré je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu. Rozmnožovanie alebo rozširovanie sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj častí ich textov.
Zákon naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením, resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Toto sa netýka odkazov na slovenské technické normy v právnych prepisoch uvedené v poznámkach pod čiarou, ktoré majú podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky informatívny charakter.
Novela zákona o obecnom zriadení
26. 2. 2018
Dňa 1. 4. 2018 nadobudne účinnosť ostatná novela zákona o obecnom zriadení.
Navrhovaná právna úprava obsahuje
a) právny režim pričlenenia obce k inej (susediacej) obci, ak v dvoch po sebe nasledujúcich voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá obec zvolené svoje ústavné orgány, teda starostu obce ani obecné zastupiteľstvo, v dôsledku čoho nemôže plniť zákonom ustanovené úlohy,
b) postup pri poskytovaní jednorazového finančného príspevku zo štátneho rozpočtu susediacej obci na podporu plynulého výkonu jej samosprávy po vykonanom pričlenení obce, ktorá nemá orgány obce,
c) vymedzenie dosiaľ v právnom poriadku chýbajúcich pojmových znakov definície verejného priestranstva, keďže na tento právny inštitút nadväzujú viaceré úpravy v zákone o obecnom zriadení a v osobitných predpisoch,
d) precizovanie problematiky vzťahu obce a štátu, ak obec dlhodobo nevykonáva štátnu správu, ktorá jej bola zverená zákonom,
e) racionálne zníženie počtu poslancov obecných (mestských) zastupiteľstiev najmä v mestách a vo väčších obciach od najbližších všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí,
f) úpravu poskytovania odmien poslancom obecného zastupiteľstva, ako aj členom komisií obecného zastupiteľstva a členom výborov mestských častí, ktorí nie sú poslancami, a to ustanovením primeraného finančného limitu v príslušnom kalendárnom roku,
g) viaceré nové riešenia i spresnenia ustanovení zákona o obecnom zriadení so zreteľom na ďalšie skvalitnenie a uľahčenie činnosti obcí a miest ako základu územnej samosprávy.
Žiga vníma dohodu CETA ako veľké pozitívum. Prospeje našej ekonomike
23. 2. 2018
Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) medzi Kanadou a EÚ sa netýka ani poľnohospodárstva, ani životného prostredia, ani ochrany spotrebiteľov. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD).
"Týka sa čisto obchodných vzťahov, ktoré sa zlepšia. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku to bude určite znamenať nárast obchodu s Kanadou, pretože napríklad v segmente automobilov sa odstránia všetky clá a bariéry, ktoré doteraz fungovali. Až 98 percent všetkých ciel, taríf, bariér, ktoré boli, pretože nebola takáto obchodná dohoda, bolo dňom platnosti tejto zmluvy odstránených. Takúto podobnú dohodu máme s Južnou Kóreou a nič sa neudialo v minulosti. Takže dohodu vnímam ako pozitívum pre slovenskú ekonomiku," dodal minister hospodárstva. "Využívajme obchod na to, aby sme mohli zvyšovať hospodársky rast. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je CETA dobrý projekt," povedal na margo CETA štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok. Vláda SR súhlasila s uzavretím dohody CETA medzi Kanadou Európskou úniou. Kabinet dohodu odobril na stredajšom zasadnutí a zároveň odporučil Národnej rade (NR) SR, aby ju tiež odsúhlasila. Dohoda prináša uľahčenie obchodovania s tovarom a službami, odstránenie ciel a obchodných bariér. Ide podľa MH SR o zatiaľ najambicióznejšiu dohodu o voľnom obchode, ktorú EÚ dosiahla s dôležitým partnerom G7. Európsky parlament schválil dohodu 15. februára 2017 a od 21. septembra 2017 sa začala predbežne uplatňovať. Nasleduje však ešte ratifikácia členskými štátmi, ktorá je potrebná na definitívne nadobudnutie platnosti dohody. V dôsledku CETA sa odstránia clá, skončia sa obmedzenia prístupu k verejným zákazkám, otvorí sa trh so službami a poskytnú sa predvídateľné podmienky pre investorov. Dohoda obsahuje aj záruky, aby hospodársky zisk v žiadnom prípade nedosahoval na úkor základných práv, sociálnych noriem, práva vlády na reguláciu, ochrany životného prostredia alebo zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov Rezort hospodárstva odhaduje, že dohoda CETA bude mať vplyv na slovenskú ekonomiku v priemere na úrovni 0,013 percent HDP. Zároveň ministerstvo vplyv dohody na tvorbu pracovných miest na Slovensku predpokladá na úrovni 0,012 percent celkovej zamestnanosti. "Prijatie dohody CETA bude mať pozitívny efekt na čistú zahraničnoobchodnú výmenu medzi Slovenskou republikou a Kanadou, a to najmä vďaka očakávaným pozitívnym efektom v automobilovom priemysle," opísal rezort. Odstránenie tarifných prekážok by malo viesť k zvýšeniu vývozu do Kanady v priemere o 8 percent, v prípade vysokej reakcie na pokles cien až o 18 percent.
Nový zákon o regionálnej investičnej pomoci
22. 2. 2018
Od 1. apríla 2018 začne platiť nový právny predpis, ktorým je zákon o regionálnej investičnej pomoci. Za obdobie platnosti predchádzajúceho právneho predpisu prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.
Nová právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.
K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.
Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Zákon ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia. Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.