Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Kto odrazu naháňa dvoch zajacov, nielenže nechytí jedného z nich, ale často nechytí ani jedného.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Čas je najlepší učiteľ. Bohužial, nikto z jeho žiakov to neprežije.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Aká je hodnota slovenskej koruny? Skúste si požičať v banke a uvidíte.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.