Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.

Optimistu nemožno príjemne prekvapiť.

Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.