Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Trpezlivosť ruže prináša: čím je človek trpezlivejší, tým zvädnutejšie ruže dostane.

Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.

Komu dal boh úrad, tomu dal i moc. Potom však prišla žena a bolo všetko ináč.

Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.

Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.

Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.

Vedátor je tvor, ktorý má za sebou už všetky omyly, ktorých sa možno dopustiť v určitej úzkej oblasti.

Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.

Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.