Výpočet ukazovateľa regionálneho rozvoja
7. 5. 2025
Výpočet sa člení na čiastkové ukazovatele a následne na špecifické ukazovatele.
Ustanovený JE vo vykonávacom právnom predpise. Identifikované kľúčové oblasti regionálneho rozvoja, ktoré zásadne vplývajú na každodenný život obyvateľov a vstupujú ako čiastkové ukazovatele do výpočtu ukazovateľa regionálneho rozvoja sú sociálno-ekonomická oblasť, demografický stav, oblasť prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám.
Výber použitých údajov zabezpečilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky zohľadňujúc ich dostupnosť na úrovni okresu, overiteľnosť a interval ich aktualizácie minimálne raz ročne. Výber údajov zohľadňuje reálnu možnosť miestnych samospráv aktívne sa podieľať na riešení identifikovaných potrieb okresu. Presné dáta o stave regionálneho rozvoja sú nevyhnutné na lepšie cielenie podpory do regiónov na základe ich špecifických potrieb. Zároveň umožňujú sledovanie vývoja regionálneho rozvoja v jednotlivých oblastiach a spoľahlivejšie hodnotenie efektívnosti štátnych opatrení pre jeho podporu. Ide o údaje zverejňované Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo ústrednými orgánmi štátnej správy, či nimi zriadenými organizáciami na ich oficiálnych webových sídlach dostupné širokej verejnosti, čo je zároveň bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise k novele zákona.
K
Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
Zlepšenie podnikateľského prostredia
19. 11. 2024
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je tiež zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže všetkých zamestnávateľov a zároveň splnenie míľnika z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K záväzku zlepšovať podnikateľské prostredie a zvýšiť motiváciu k začatiu a rozvoju podnikania v Slovenskej republike a v konečnom dôsledku zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia znížením jeho administratívnej záťaže sa Slovenská republika zaviazala k prijímaniu antibyrokratických balíčkov v podobe 100 opatrení ročne na zlepšenie podnikateľského prostredia. Podkladmi pre vytvorenie antibyrokratických balíčkov opatrení sú návrhy iniciované práve zástupcami podnikateľov a samotnými podnikateľskými subjektmi, ktorí sú zavedenými reguláciami priamo dotknutí pri výkone svojej činnosti. Ešte v roku 2023 bola zavedená povinnosť zamestnávateľov písomne alebo elektronickou poštou alebo krátkou textovou správou (SMS) oznámiť svojim zamestnancom, že zamestnávateľ bol zverejnený v zozname dlžníkov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zavedená povinnosť zvyšuje administratívnu záťaž zamestnávateľov bez adekvátneho prínosu na strane zamestnancov, ktorí majú možnosť rovnakú informáciu získať inými a už zavedenými spôsobmi, a to buď z údajov zo zoznamu dlžníkov, ktorý Sociálna poisťovňa zverejňuje na svojej webovej stránke alebo prostredníctvom pasívneho prístupu zamestnanca – sporiteľa k pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa jeho osobného dôchodkového účtu cez webové sídlo dôchodkovej správcovskej spoločnosti. So zámerom presadiť čo najväčší počet opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia sa ustanovilo zrušenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči svojim zamestnancom o informáciách, ktoré sú pre zamestnancov dostupné z iných zdrojov, a to buď z verejne dostupných informácií Sociálnej poisťovne, alebo prostredníctvom individuálneho účtu poistenca v sociálnom poistení. Taktiež sa ruší povinnosť predkladania údajov potrebných na rozhodovanie o nároku na dôchodok na evidenčnom liste dôchodkového poistenia. Ustanovilo sa, aby po rozšírení údajov mesačne zasielaných zamestnávateľmi na účely platenia poistného, Sociálna poisťovňa použila takto vytvorenú databázu aj na rozhodovanie o nároku na dôchodok a na určenie sumy dôchodku.
K
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
Zmeny Zákonníka práce
18. 11. 2024
Cieľom novely Zákonníka práce je odstránenie nejednoznačnosti výkladu právnej úpravy sezónnej práce na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce v cestovnom ruchu.
Podmienka priamej závislosti výkonu pracovnej činnosti od prevádzkovania činností uvedených v prvom bode až piatom bode prílohy pri prevádzke reštaurácií a pohostinstiev a pri prevádzke ubytovacích zariadení vniesla do aplikačnej praxe nejasný výklad uvedenej podmienky. Odstránením tejto podmienky sa docieli jednoznačný výklad právnej úpravy.
Sektor cestovného ruchu napriek postupnému zlepšovaniu stále trpí nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, ktorých počet výrazne klesol v dôsledku opatrení prijatých v súvislosti s ochorením COVID-19 a následne energetickou krízou a infláciou. Nedostatok pracovnej sily sa výrazne prejavuje počas letnej a zimnej turistickej sezóny, kedy rastú potreby zvyšovania počtu zamestnancov predovšetkým v povolaniach s potrebou nízkej miery kvalifikácie. Novela zákona zjednoduší sezónne zamestnávanie v sektore cestovného ruchu.
S