Výpočet poplatku za rozvoj
17. 2. 2025
V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere sa ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy.
Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. Vždy sa posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a podlahová plocha, ktorá ubudla.
K
Cena Národného futbalového štadióna stúpla o takmer 4,5 milióna eur
29. 11. 2019
Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác. Cena za výstavbu Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli a jeho športovej infraštruktúry sa zvýšila približne o 4,37 milióna eur oproti pôvodnej vysúťaženej cene, a to na 54.107.397 eur. Vyplýva to z oznámení a dohôd o úprave zmluvy o diele, zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác.
"Ich predmetom sú práce súvisiace so vzduchotechnikou, kúrením a chladením a zdravotechnikou, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve a sú nevyhnutné na realizáciu a naplnenie predmetu a účelu zmluvy," uvádza sa v oznámení vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. "Bez týchto doplňujúcich stavebných prác by nebolo možné stavebné dielo dokončiť, respektíve splniť požiadavky na funkčnosť, kompletnosť a bezpečnosť," ozrejmuje obstarávateľ - spoločnosť Národný futbalový štadión. Štadión musí spĺňať smernice Európskej futbalovej únie (UEFA). Stavba Národného futbalového štadióna sa začala 1. septembra 2016, stavala ho spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., zmluvná cena diela na výstavbu športovej infraštruktúry, ktorú vygenerovala verejná súťaž, bola vo výške 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Ďalších približne 21,5 milióna eur bez DPH stáli investície do vybavenia štadióna - audiotechniky, kabeláže, vzduchotechniky či elektroinštalácie. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a Národnému futbalovému štadiónu poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Tá mala byť z ceny pri prípadnom odkúpení štadióna.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energetická hospodárnosť budov po novom
28. 11. 2019
Problematika energetickej hospodárnosti budov bola do slovenského práva zavedená zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 04. 01. 2003) s účinnosťou od 1. januára 2006. Ostatná novela zákona bola schválená 16. 10. 2019 a zmeny nadobudnú účinnosť 10. 3. 2020.
Zákon sa týka cieľov a opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov – a(https://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=150920">bytových budov i nebytových budov bez ohľadu na ich vlastníkov. Energetickou hospodárnosťou budov sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie budovy a na zabudované osvetlenie budovy.
Požadované opatrenia sa týkajú nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove, ktoré by mali byť budovami s takmer nulovou potrebou energie. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2018/844/EÚ zavádza programový dokument „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiky a činnosti na roky 2020 až 2050. Novela zákona preberá ustanovenia tejto smernice a ustanovuje zodpovednosť a úlohy na jej realizáciu. Základná zodpovednosť za vytvorenie a uskutočňovanie dlhodobej stratégie obnovy fondu budov sa zveruje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré už doteraz v tejto problematike pôsobí a vypracovalo a postupne realizuje národný plán, ktorý požadovala smernica 2010/31/EÚ.
Sprístupňovanie strelných zbraní a streliva
27. 11. 2019
Dňa 15. 10. 2019 bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu.
Predmetom novely zákona je najmä úprava
- označovania strelných zbraní na civilné použitie (napr. veľkosť písma, typ abecedy, forma číslovania) podľa smernice (EÚ) 2017/853 a vykonávacej smernice (EÚ) 2019/68,
-základných požiadaviek na poplašné a signálne zbrane vymedzené vykonávacou smernicou (EÚ) 2019/69.
Novela zákona mení a dopĺňa zákon č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu, ktorý je technickým predpisom z oblasti posudzovania zhody podľa zákona o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu. Zákon zastrešuje právnu úpravu základných požiadaviek a postupov posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo pre civilné použitie a ďalšie podrobnosti ako sú označovanie strelných zbraní a streliva, dokumenty vydávané autorizovanou osobou, vyhlásenie o zhode a overovacie značky strelných zbraní a streliva, pričom uvedené sa novelou zákona nezmenilo. Novelou zákona sa len spresní spôsob označovania strelných zbraní v súlade s požiadavkami vykonávacej smernice (EÚ) 2019/68 tak, aby sa dosiahla úplná transpozícia tejto vykonávacej smernice.
Vláda vyberie od štátnych firiem o 200 miliónov eur menej
27. 11. 2019
Vláda si na budúci rok naplánovala, že bude hospodáriť s polpercentným deficitom. Čísla však nesedia a ak štát neurobí nič navyše, nestane sa tak.
Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Najvyšší kontrolný úrad, Európska komisia. Najnovšie sa ku kritike pridáva aj centrálna banka. Jedným z problémov nového rozpočtu ministerstva financií sú aj príliš vysoké príjmy z dividend štátnych podnikov. Vláda očakáva, že z nich dostane do štátnej kasy 438 miliónov eur. Národná banka však predpokladá, že budú v skutočnosti o 200 miliónov nižšie. Sklamanie pritom môže prísť predovšetkým pri Slovenskom plynárenskom podniku, upozornila centrálna banka. Len táto firma by mala podľa rozpočtových plánov dodať v budúcom roku štátnej kase 300 miliónov eur. Aká by mohla byť realita, banka nespresnila. Zatiaľ to nevie ani samotný SPP.