Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

To, že máte šťastie, ešte nezaručí, že vyhráte.

Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

V podnikaní nie je žiaden experiment úplne zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.

Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.

Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.