Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.

Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.

Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!