Murphy radí
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.
Ťažkú úlohu zver lenivcovi, on určite vymyslí najjednoduchšie riešenie.
Ak sa vám nechce pracovať, snažte sa vzbudiť dojem, že ste sa už dostali na funkciu, na ktorú ste nevyhodný. Získate tým hneď dve výhody. Nikto sa nebude čudovať, ak niečo zbabrete. Nikto od vás nebude očakávať serióznu prácu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Žiadna správa nie je iba dobrá
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako si komplikovať život - II. večer
Ak dostatočne dlho trpezlivo niečo opakovane rozoberáš a skladáš, dostaneš nakoniec dve veci.
Návrh na montáže a údržbu nového zariadenia sa stratí už pri preberacom konaní.
Všetko sa dá robiť ľahšie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)