Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.

Snažte sa dvere svojej kancelárie mať vždy zamknuté! Návštevníkom to naháňa strach a pôsobí to dojmom akoby ste stále boli na dôležitej porade.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.