Výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na spoločnosť s ručením obmedzeným
23. 5. 2022
Novinkou v pracovnoprávnej oblasti je schválenie novely č. 112/2022 Z. z. zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorou sa od 1. 1. 2023 rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Schválená bola novela zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2023. Podľa novelizovaného § 2a novely zákona nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z týchto spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonáva prácu príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby alebo niektorého z týchto spoločníkov, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.
Z uvedeného vyplýva, že počnúc 1. 1. 2023 sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami, a na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.
K
Prepad stavebnej produkcie, zvyšovanie miezd pracovníkov
22. 6. 2009
V uplynulých mesiacoch sa prepad stavebnej produkcie v dôsledku svetovej hospodárskej krízy premietol aj do poklesu cien stavebných materiálov. Ceny stavebných prác sa však neznížili v dôsledku zvýšenia miezd pracovníkov.
Klesli ceny cementu, výrazne zlacneli niektoré
typy ocele, keramických materiálov či doplnkových konštrukcií. Podľa odhadov odborníkov produkcia
stavebných firiem v krajine tento rok zaostane za vlaňajšími výsledkami o viac
ako desatinu.
Pokles bol ovplyvnený najmä útlmom bytovej
výstavby, ktorá tvorí najväčšiu časť zákaziek stavebných firiem. V posledných
mesiacoch sa podniky púšťali menej aj do rekonštrukcií budov, pri ktorých sa
viac využívajú dokončovacie a sanačné omietky. Ceny šli dolu o vyše 10 %.
Kríza zatiaľ neobmedzila výraznejšie stavbu
ciest. Zamestnanosť a kondíciu ekonomiky poznačenú krízou by mali podporiť
takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva.
Ceny stavebných prác napriek zníženiu
výkonnosti stavebníctva v posledných mesiacoch mierne rástli. Je to najmä
dôsledok zvyšovania miezd pracovníkov. Tie sa v priemere zvýšili na 534,26 €.
Miliardár Soros vyhlásil, že najhoršia časť krízy už skončila
22. 6. 2009
Podľa amerického investora Georga Sorosa už najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy skončila. Zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi.
Krízu označil za inú ako predchádzajúce krízy.
Podľa jeho názoru bol systém až doteraz založený na falošných predpokladoch, že
trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a systém sa koriguje sám.
Táto kríza ukazuje potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku
trhových bublín.
Zvládnutie súčasnej krízy Soros spája so štátnymi zásahmi, vládnymi
zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami.
Soros preto podporuje protikrízové opatrenia
americkej administratívy. Zároveň však upozorňuje, že po obnove úverového
systému štát musí obmedziť svoju úlohy, pretože po zavedení vládnych
stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie.
Podľa jeho názoru by napríklad Poľsko a
Maďarsko lepšie odolali súčasnej kríze, ak by boli členskými štátmi eurozóny.
Realizácia investičných projektov SARIO dáva šancu novým pracovným miestam
22. 6. 2009
Všetky úrady práce signalizujú nárast počtu nezamestnaných. Nezamestnanosť sa môže do konca roka zvýšiť až na 14 %. K zlepšeniu týchto čísiel by mohlo dôjsť pomocou realizácie rozrobených investičných projektov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Keby sa ich všetky podarilo umiestniť na Slovensku, na trhu práce by mohlo vzniknúť až 30-tisíc nových pracovných miest.
Firmy v súčasnosti otvárajú alebo obsadzujú menej
pracovných pozícií. Dôvodom sú na
jednej strane negatívne dosahy krízy na trh práce a na druhej strane zníženie
fluktuácie. Prácu si ľudia začali viac vážiť, takže firmy nie sú nútené robiť
časté výbery, čím sa výrazne znížila ponuka voľných pracovných pozícií. Tretím
dôvodom je nestabilita odbytových trhov, ktorá firmy núti k vyššej opatrnosti.
Preto firmy využívajú radšej lízing alebo brigádnicku prácu, ktorá je menej viazaná.
Problémy pri hľadaní práce budú mať v súčasnej dobe aj
absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí končia štúdium. Preto im analytici
a odborníci z praxe odporúčajú využiť toto obdobie na ďalšie vzdelávanie. Vyhnú
sa tým nielen zaradeniu do evidencie úradov práce ale v budúcnosti môžu zvýšiť
svoje šance na trhu práce.
Odborníci zároveň upozorňujú, že v súčasnej dobe je
len málo mladých ľudí ochotných a pripravených venovať sa výskumu. Absolventi
by sa mohli dať napríklad na doktorandské štúdium. Kríza by sa mala stať
priestorom na rast inovácií.
Vojna vlády a komerčných bánk
19. 6. 2009
Slovenský premiér označil stanovisko komerčných bánk, ktoré si za maximálnu hranicu pre podporu vládou pripravovaných mladomanželských pôžičiek stanovili 1,5 %, za nemilé prekvapenie.
Toto
stanovisko komerčných bánk považuje vo vzťahu k mladomanželským pôžičkám za
nekorektné. Podľa premiéra ide o sumu, ktorú by banky zo svojich ziskov
na tento dôležitý sociálny produkt mohli poskytnúť bez problémov.
Premiér nevylúčil, že z komerčných bánk stiahne všetky peniaze, ktoré do nich dáva
štát a štátne inštitúcie a tieto peniaze dostane Slovenská záručná a rozvojová
banka.
Na tom, že banky sú stále zamrznuté a budú sa
musieť rýchlo rozhodnúť, aký postoj zaujmú ku kríze, ktorú sami spôsobili a nie
na nej ešte profitovať, sa zhodli aj európski lídri na summite.