Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Čokoľvek sa udeje, stane sa to naraz a bez predchádzajúcej výstrahy.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.