Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Mýliť sa je ľudské, ale na vojne to spravidla stojí život.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.