Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.

Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Prirodzené právo je to, ktoré príroda naučila všetky tvory.

Z klamstva sa nemôže stať pravda.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.