Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákonník
Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.
Príroda fandí skrytým chybám.
(Murphyho zrnká II)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Čím skôr sa oddelíš od ostatných, tým viac času ti zostane na to, aby si sa k nim pridal.
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
Ak sa vyskytne štandardná situácia, tak pre ňu treba vymýšľať detailné pravidlá riešenia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
(Murphyho zákonník)