Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.

Kde je moľa v kožuchu, ryba na suchu, vlk v košiari, cap v záhrade a trubiroh na porade, tam sa iste škoda stane.

Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.