Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
10. 2. 2025
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
V zákone dochádza k úpravám vyvolaným zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú povinnosť zabezpečiť správu domu. Táto povinnosť sa vzťahuje na domy, ktoré sú vlastnícky rozdelené na jednotlivé byty a nebytové priestory. Ustanovilo sa, aby sa povinnosť správy nevzťahovala na domy, ktoré pozostávajú najviac z troch jednotiek, či už bytov alebo nebytových priestorov. Táto podmienka je splnená, ak sa v dome nachádzajú spolu (súhrnne) maximálne tri byty alebo nebytové priestory, aj v rôznej kombinácii. Takéto domy sú zákonom vylúčené z povinnosti mať zabezpečenú správu domu prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu.
K
Novela školského zákona
5. 10. 2021
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je chrániť práva detí a práva rodičov na ich výchovu.
V ostatnej dobe je sloboda myslenia, svedomia a najmä sloboda vyjadrovania výrazne okliešťovaná ľavicovo - liberálnymi ideológiami, ktoré majú základ najmä v LGBT+ agende či gender ideológii. Sme svedkami, že osoby, ktoré vyjadrujú hoc aj kvalifikovane, ale odlišný názor od uvedených ideológií, sú vystavené verejnému lynčovaniu a zosmiešňovaniu.
Je preto nutné v záujme ochrany základných práv a slobôd garantovaných najmä Ústavou SR zabezpečiť zvýšenú ochranu najmä detí pred neadekvátnou indoktrináciou ideológií prezentujúcich homosexualitu alebo zmenu pohlavia, ktorá sa v súčasnosti pretláča naprieč celou spoločnosťou, a to bez ohľadu na filozofické a náboženské presvedčenie jednotlivca.
V zmysle uvedeného je cieľom predkladaného zákona zvýšiť práva detí na ochranu rodovej identity určenej pri jeho narodení. Zavádza sa do školského zákona nový princíp, ktorý musí byť aplikovaný do vzdelávacieho systému vo všetkých stupňoch vzdelávania, t. j. v materských školách, základných školách stredných školách a školských zariadeniach. Uvedenou zmenou sa zabezpečí, aby vyučovacie predmety, učebnice, učebné texty a pracovné zošity nesprístupňovali deťom v príslušných stupňoch vzdelávania podľa školského zákona ideológie propagujúce zmenu pohlavia, homosexualitu, alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení. Riaditelia škôl a školských zariadení tak nemôžu prijať „školský vzdelávací systém“ alebo „výchovný program“ ktorý by bol v rozpore s uvedeným princípom. Taktiež je v školách a školských zariadeniach určených školským zákonom zakázaná činnosť združení a realizácia prednášok a školení zameraných na podporu homosexuality, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení. Rozširuje sa sociálnoprávna ochrana dieťaťa o oblasť ochrany práv detí pri ochrane zdravej sexuality rodovej identity určenej podľa narodenia. Štátu sa tak dávajú prostriedky, aby v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečil zdravý vývin
detí a ich ochranu pred škodlivými vplyvmi predmetných ideológií. Ochrana osôb mladších ako 18 rokov sa rozširuje aj na oblasť reklamy a vysielania, nakoľko sa zavádza zákaz vysielania obsahu alebo reklamy, ktorý by narúšal ich duševný a morálny vývoj prezentovaním alebo podporovaním odchýlky od rodovej identity určenej pri narodení, zmenu pohlavia alebo homosexualitu. Nakoniec predkladatelia návrhu zákona uvádzajú znaky bezúhonnosti, ktoré musia spĺňať osoby, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, činnosť sociálneho pracovníka alebo zamestnanca, ktorý vykonáva takú pracovnú činnosť, pri ktorej prichádza do priameho kontaktu s osobami mladšími ako 18 rokov.
K
Núdzové zásoby ropy
5. 10. 2021
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ešte v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike.
Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou štátnych hmotných rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie.
Aplikačná prax ukázala v ojedinelých prípadoch potenciálne riziko nedostatočnej právnej úpravy pri vynucovaní zákonnej povinnosti vybraných podnikateľov zabezpečiť udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Doterajšia právna úprava umožňovala agentúre vypovedať zmluvu s tým vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy. Vybranému podnikateľovi, ktorý odmieta uzatvoriť zmluvu s agentúrou, je možné uložiť pokutu v prípade, ak napriek tomu pokračuje v predmetnej činnosti. Ak ani pokuta nepovedie k náprave, je takémuto podnikateľovi možné zrušiť živnostenské oprávnenie. Agentúra však zaznamenala prípad, kedy vypovedala zmluvu s vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy, aby mu tak zabránila vo vykonávaní predmetnej podnikateľskej činnosti. Uvedený vybraný podnikateľ však ďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a obratom agentúru požiadal o uzatvorenie novej zmluvy. Podľa doterajšej právnej úpravy agentúra nemohla odoprieť vybranému podnikateľovi uzatvorenie novej zmluvy, pokiaľ o to požiadal, aj keď bolo zjavné, že nebude plniť povinnosti ani podľa tejto novej zmluvy. Takémuto podnikateľovi nebolo možné uložiť pokutu podľa zákona č. 218/2013 Z. z., pretože formálne neodmietal uzatvorenie zmluvy. V záujme zabráneniu takýchto špekulácií návrh zákona upravuje príslušné ustanovenia, aby agentúra bola povinná uzatvoriť zmluvu iba s tým vybraným podnikateľom, ktorý voči nej nemá nesplatené pohľadávky.
Návrh zákona tiež obsahuje niektoré technické úpravy súvisiace najmä s nahlasovaním údajov o vybraných podnikateľoch agentúre zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, aktualizáciou čísel kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka vybraných ropných výrobkov v prípade ich zmeny v príslušnom európskom nariadení a zosúladením jedného termínu na každoročné predloženie evidencie o núdzových zásobách Európskej komisii v súlade s platným znením smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 265, 9.10.2009).
V
Vláda chce dostať ceny energií na úroveň roku 2020
4. 10. 2021
Rádovo je v koalícii dohoda zhruba na 400 miliónoch eurách, ktoré budú použité na sploštenie nárastu cien energií. Povedal to predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) v relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Výsledok vládnych snáh bude podľa jeho slov taký, že ceny energií sa len vrátia na úroveň 2020. Názory si v relácii Viskupič vymenil s bývalým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ktorý však ekonomickú situáciu vidí pesimistickejšie o to viac, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky. Tie by podľa neho tiež mali prispieť k ozdraveniu verejných financií.
V
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V