Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozpočet Bratislavy bude takmer pol miliardy eur
2. 11. 2018
Bratislava plánuje v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom vo výške 477,1 milióna eur. Ide o zvýšenie o 107 miliónov eur oproti roku 2018. Z toho však 75,6 milióna eur je príjmová operácia refinancovania úveru z dôvodu ukončenia zmluvy. Celkové výdavky rozpočtu 2019 sa očakávajú na úrovni 396,4 milióna eur. Ide o zvýšenie o 42 miliónov eur oproti tomuto roku. O budúcoročnom rozpočte rozhodne už nové zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý chce svoj post obhájiť aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, hodnotí návrh rozpočtu na rok 2019 ako reálny a rozvojový. Mesto podľa neho vie, čo chce, a dokáže to aj zaplatiť. Počíta sa s rozbehnutými i novými projektmi. "Priority rozpočtu sú doprava, verejné priestranstvá, vzdelávanie, životné prostredie a bezpečnosť. Tieto priority rozpočtu sú odzrkadlené aj v prebiehajúcich i nových projektoch," povedal Nesrovnal. V návrhu rozpočtu sú zahrnuté financie napríklad na realizáciu projektov električkových radiál, budovanie záchytných parkovísk, rozšírenie Harmincovej, budovanie parkov a opravy ciest. V návrhu sú zároveň aj nové investičné projekty, ako napríklad rekonštrukcia fontány na Námestí slobody, komunálny podnik či rekonštrukcia kúpeľov Grössling. Oproti minulému roku sú bežné príjmy vyššie o 30 miliónov eur, a to najmä vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov fyzických osôb.
Západ Slovensku ekonomicky utiekol
31. 10. 2018
Občania prvorepublikového Československa po jeho vzniku boli blízko životnej úrovne Rakúšanov či Nemcov. V súčasnosti však krajina za nimi výrazne stále zaostáva. Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa klesla za storočie až o 50 %.
Dobrou správou však je, že Slovensko po roku 1989 rýchlo sťahuje ekonomický náskok Česka. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR vypracovali spoločne Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosť TopForex. V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.
Záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie
29. 10. 2018
Obchodná výmena medzi Slovenskom a Čínou má dlhodobo stúpajúci trend s perspektívou rastu aj do budúcnosti. V uplynulom roku importovali z Číny na Slovensko tovar v celkovej hodnote 5,2 miliardy eur. Naopak, Slovensko exportovalo do Číny tovar v celkovej hodnote 1,2 miliardy eur. Pre TASR to uviedol hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano s tým, že záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie.
Pre Slovensko je Čína jeden z najdôležitejších obchodných partnerov v Ázii. Hlavnými obchodovanými položkami v slovenskom vývoze podľa rezortu hospodárstva aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky, ale aj výrobky textilného a obuvníckeho priemyslu najmä v oblasti dovozu. Ministerstvo poukazuje na prudký rast záujmu slovenských podnikateľov o Čínu. „Mnohé firmy majú s podnikaním v Číne pomerne bohaté skúsenosti, čo sa prejavuje postupným rastom nášho vývozu do tohto teritória,“ uviedol Stano.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd
26. 10. 2018
Dňa 16. 10. 2018 bola schválený nový zákon o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd, ktorého cieľom je komplexná úprava podmienok na zabezpečenie efektívnej ochrany vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, všestrannej ochrany povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob. Zákon nadobudne účinnosť 1. 1. 2019.
Zákon ustanovuje jednotný postup ústredných orgánov štátnej správy a ostatných úradov kompetenčne zabezpečujúcich efektívnu ochranu vôd prirodzene sa vyskytujúcich na území chránených vodohospodárskych oblastí, v ktorých sa nachádza významná prirodzená akumulácia vôd na Slovensku, z hľadiska ochrany životného prostredia s dôrazom na ochranu vody, pôdy a s dôrazom na ochranu zdravia ľudí.
V súčasnosti platná právna úprava zameraná na zabezpečenie ochrany vôd je upravená vo viacerých právnych predpisoch patriacich do pôsobností troch rezortov, najmä rezortu životného prostredia, rezortu zdravotníctva a rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Doterajšie skúsenosti vyplývajúce z aplikačnej praxe platnej právnej úpravy identifikovali potrebu zjednotiť právnu úpravu do jedného nového zákona.
Zákon zjednocuje postup všetkých príslušných štátnych orgánov a inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určuje pravidlá na predchádzanie znečistenia vôd a ustanovuje spoločnú kontrolu možných znečisťovateľov. Tiež ustanovuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, povinnosti pri informovaní verejnosti na úseku všestrannej ochrany vodných pomerov na území chránených vodohospodárskych oblastí a zodpovednosť za porušenie zákonných povinností.