Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Národnej banke vznikne nový inovačný hub
28. 2. 2019
Banka sa zameria na inovácie v oblasti digitálnych platieb. V Národnej banke Slovenska (NBS) vznikne nový inovačný hub. Zaoberať sa bude napríklad inováciami v oblasti digitálnych platieb. Nový hub bude spustený od 1. apríla tohto roka.
Návrh na jeho vytvorenie vzala na vedomie v utorok Banková rada NBS. Cieľovou skupinou hubu budú záujemcovia o poskytovanie alternatívnych spôsobov platieb, o automatickú správu portfólia, crowdfunding, či automatizované investičné poradenstvo. "Cieľom inovačného hubu je zabezpečiť konzistentné riešenie podnetov a vybudovať know-how v tejto oblasti," priblížila pre TASR hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová. Inovačný hub v NBS sa bude zaoberať aj finančnými inováciami typu "smart contracts", teda tzv. inteligentnými zmluvami. Okrem toho sa bude hub podľa vyjadrení Vráblik Solčányiovej zaoberať aj problematikou biometrie, big dátami, umelou inteligenciou a cloud computingom, teda poskytovaním služieb, aplikácií, alebo programov uložených na serveroch na webe.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Bratislava patrí medzi najbohatšie regióny Únie
27. 2. 2019
Bratislava sa opäť ocitla medzi elitnými regiónmi vrámci EÚ. Slovenská metropola bola v roku 2017 ôsmym najbohatším regiónom v Európskej únii podľa hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaného na obyvateľa. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Eurostatu.
Na každého obyvateľa Bratislavy pripadá v porovnaní s priemerom EÚ 179 percent HDP. To je v porovnaní s rokom 2016 pokles o päť percentuálnych bodov. Výrazne najlepšie je na tom stále bohatnúci Londýn, ktorého HDP predstavoval predvlani 626 percent priemeru EÚ. Medzi najchudobnejšími oblasťami figurujú predovšetkým bulharské regióny. Pred Bratislavou sa okrem britského hlavného mesta umiestnil ešte Luxemburg s 253 percentami, južný región Írska (220), Hamburg (202), Brusel (196) a východné Írsko s 189 percentami. O priečku vyššie pred Bratislavou sa umiestnila Praha, ktorá bola v roku 2016 priečku pod ňou.
Rast cien na Slovensku v úvode roka zrýchlil
26. 2. 2019
Rast cien v úvode tohto roka zrýchlil. Medziročná harmonizovaná inflácia dosiahla podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) v januári 2,2 percenta, kým v decembri predstavovala 1,9 percenta. Priemerná ročná miera inflácie vyjadrená zmenou priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchádzajúcich 12 mesiacov dosiahla v januári 2019 hodnotu 2,5 percenta. Medzimesačne spotrebiteľské ceny podľa harmonizovaného indexu Európskej únie (HICP) v januári oproti decembru stúpli až o 1,2 percenta, kým mesiac predtým naopak mierne klesli o 0,1 percenta.
Na medziročnej báze rástli najmä ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 5,2 percenta. Zdraželi najmä potraviny. Medzimesačne zdraželi najmä potraviny, ktorých ceny boli oproti decembru vyššie až o tri percentá. Spotrebiteľské ceny v januári tak ťahali nahor predovšetkým ceny potravín. Podľa Vladimíra Bačišina zo spoločnosti Comenius Analytica za tým stoja najmä vianočné sviatky, ktorých obdobie je charakteristické akciovými ponukami. Následne sa podľa neho cenová hladina u frekventovaných tovarových položiek prirodzene a každoročne v januári zvyšuje. Bačišin nepredpokladá, že na januárový vývoj mohol výraznejšie vplývať osobitný odvod obchodných reťazcov. Ten by sa mohol prejaviť neskôr. "V legislatíve je jasne uvedené, že odvodovým obdobím sú tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace príslušného účtovného obdobia. Čiže z hľadiska toku hotovosti by sa vplyv odvodu mohol prejaviť až v druhom kvartáli tohto roku v prípade, že sa ho reťazce rozhodnú premietnuť do cien a nebudú hľadať vlastné vnútorné rezervy," uviedol. V januári 2019 boli podľa Bačišina medzimesačným tovarovým skokanom banány. "Tie sú významnou a obľúbenou položkou vianočného nákupného košíka spotrebiteľov. Cenová hladina sa medzimesačne smerom nahor upravuje aj u ďalších sviatočných položiek akými sú stolové hrozno alebo tuky na pečenie. Výnimku v cenovom raste tohto roku tvorí cibuľa, čo je však spôsobené je vysokou neúrodou v okolitých krajinách. Nedostatok cibule sa automaticky podpísal následne pod skokový nárast jej ceny aj u nás. Globálne tlaky možno pozorovať aktuálne na cenách cukru," uviedol. Najviac zaujal podľa Slovenského farmárskeho družstva (SFD) predovšetkým medzimesačný nárast cien potravín a nealkoholických nápojov na úrovni až tri percentá. Takáto úroveň nebola dosiahnutá či prekonaná za posledných 15 rokov na Slovensku ani raz. Pred 15 rokmi, v januári 2004, ceny potravín a nealko nápojov zdraželi medzimesačne o vyše štyri percentá. Na januárový údaj vývoja cien potravín a nealkoholických nápojov sa pritom podľa SFD čakalo práve aj kvôli platnosti špeciálneho odvodu pre reťazce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Fondy dobiehajú koncoročné straty kapitálových trhov
25. 2. 2019
Hoci je kolektívne investovanie záležitosť na roky až dekády, aj zopár týždňov môže mať zásadný dosah. No nie ani tak na hodnotu portfólia, ale na unáhlené rozhodnutie investora. Predstavme si fond, ktorý verne kopíruje najznámejší akciový index S&P 500. Klient sa v koncoročnom výpise dozvie, že na účte má len 91 percent toho, čo investoval v januári. Ak neuvážene peniaze vyberie, stratu realizuje, a teda skutočne príde o časť úspor. V tomto prípade sa mu však oplatilo vydržať, strata sa rýchlo dohnala a už koncom minulého týždňa by klient mal na účte 101 percent vkladu, čo znamená aj drobné zhodnotenie navyše.
S podobnou dilemou sa u svojich klientov stretla väčšina správcovských spoločností, keďže výkonnosť za minulý rok ovplyvnil prudký pád akcií v období Vianoc, a to pre finančníkov znamenalo veľa vysvetľovania. Negatívny vývoj sa prejavil v slabom raste majetku pod správou, ktorý sa po predchádzajúcich významných rastoch medziročne zvýšil len o necelé percento. Dôvodom neboli panické výbery, ale povinnosť preceniť majetok ku koncu roka podľa zníženej trhovej hodnoty.