Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.

Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.

Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.

Vernosť si za prachy nekúpiš. Ale poslušnosť áno.

Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.

Je pekné, keď je niečo pekné, ale čo s tým, keď to nie je užitočné?

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.