Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Banky musia držať od augusta väčší objem kapitálu, o rok to bude ešte viac.
12. 8. 2019
Národná banka Slovenska (NBS) rozhodla, že banky musia na Slovensku držať viac kapitálu. Postupne sa tak zvyšuje miera tzv. proticyklického kapitálového vankúša. oteraz bola miera vankúša na úrovni 1,25 percenta, od augusta tohto roka sa zvýšila na 1,5 percenta a od augusta budúceho roka to budú rovné dve percentá.
Za posledné tri roky je to už štvrté zvýšenie úrovne kapitálu.
Prítomnosť dobrých časov, narastajúcej zadlženosti, nízkych úrokov a silnej konkurencie na úverovom trhu môže podľa centrálnej banky viesť k podhodnocovaniu rizika zo strany bankového, ako aj súkromného sektora.
Táto situácia núti národnú banku podľa jej vyjadrení hľadieť dopredu. Jej cieľom je rozhodovať v súčasnosti o vytvorení vankúša, ktorý by mohol v budúcnosti pokryť aspoň časť nákladov z existujúcich rizík.
Ekonomika Slovenska sa podľa Národnej banky Slovenska nachádza vo fáze rastu, ktorá sa výrazne prejavuje aj na finančnom trhu.
Priaznivá situácia na pracovnom trhu a prehrievajúca sa ekonomika produkujúca nad úrovňou svojho potenciálu sú jedným zo zdrojov tvorby rizík.
V prípade obrátenia ekonomického a finančného cyklu bude časť pracovných pozícií ako aj príjmov domácností a podnikov neudržateľná. To môže mať podľa centrálnej banky v budúcnosti dopad aj na schopnosť splácať úverové záväzky.
Dopyt po nových úveroch. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim tvorbu rizík je podľa centrálnej banky pretrvávajúca nízka úroveň úrokových mier, čo zvyšuje dostupnosť úverov, ako aj dopyt domácností a podnikov po nových úveroch. Proticyklický kapitálový vankúš je prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk.
V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál.
V prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí, alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku.
Celú situáciu výrazne podporili aj banky, ktoré v dôsledku silnej konkurencie na úverovom trhu a snahy o udržanie zisku zvyšovali ponuku úverov.
Úvery súkromnému sektoru rastú dlhodobo, keď objem úverov poskytnutých súkromnému sektoru sa za posledných desať rokov zdvojnásobil.
Zvýšenie úrovne proticyklického kapitálového vankúša by nemalo mať podľa národnej banky zásadný vplyv na úverový trh v podobe dodatočného spomaľovania rastu poskytovaných úverov.
Okrem silnej konkurencie na slovenskom úverovom trhu bankový sektor aktuálne disponuje aj dostatočnou úrovňou kapitálu prevyšujúcou aktuálnu kapitálovú požiadavku.
Vzhľadom na súčasné úrovne kapitálu v bankách by tak bankový sektor nemal mať zásadný problém ani s plnením novej úrovne kapitálovej požiadavky po zvýšení vankúša, domnieva sa Národná banka Slovenska.
Niektoré banky však budú pre jej naplnenie nútené pristúpiť k zmene ich doterajšej dividendovej politiky a ponechať väčšiu časť zisku v bankách.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Novela Trestného zákona
8. 8. 2019
Od 1. 8. 2019 nadobúda účinnosť novela Trestného zákona.
Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol je už v súčasnosti z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom novelizácia je čiastkového charakteru a zabezpečuje sa ňou úplná implementácia protokolu.
Okrem toho sa novelou zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
Ochrana verejného záujmu
6. 8. 2019
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol novelizovaný dňa 31. 1. 2019, pričom jeho znenie vyšlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 66/2019 Z. z. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri rokovaní o návrhu ústavného zákona došlo v jeho záverečnej časti pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto ústavnému zákonu k pochybeniu, keď bol prijatý text ústavného zákona k čl. 2 ods. 1 písm. zp) v znení pôvodného návrhu a súčasne i v znení navrhovanej zmeny. V nadväznosti na úpravu znenia písmena zp) je potrebné vykonať úpravu aj vo vzore „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ (príloha č. 1) a vo vzore „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ (príloha č. 2) tak, aby boli v súlade so znením písmena zp).
Vzhľadom na potrebu jednoznačného znenia vzoru prílohy č. 1 „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ a vzoru prílohy č. 2 „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ sa v tomto návrhu navrhuje z hľadiska legislatívnej techniky ako súčasť tejto novely úplné znenie prílohy č. 1 a prílohy č. 2 v znení vyššie uvedených zmien.
Navrhované zmeny v novele tohto ústavného zákona nadobudnú účinnosť spolu s účinnosťou ústavného zákona č. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2004 Z. z.
Nemajetné exekúcie
4. 8. 2019
Najvýznamnejším cieľom nového zákona o ukončení starých exekúcii je zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené.
Ambíciou nového zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa zveria súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa použije aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Nový zákon súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Za zákonom ustanovených podmienok sa ponechávajú účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované. Účinnosť zákona je od 1. januára 2020.