Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nové trestné činy v Trestnom poriadku
20. 8. 2019
V praxi sa viackrát stalo, že pomocou bankomatovej karty vlastné dieťa vybralo rodičovi neoprávnene z účtu peniaze a rodič v čase, keď ešte nevedel, kto je páchateľ, podal trestné oznámenie, no následne sa vo vyšetrovaní domáhal zastavenia trestného stíhania, čo však doteraz nebolo možné.
Predkladateľ tu poukazuje aj na analógiu pri obdobnom konaní vlastného dieťaťa, ktoré je posúdené napr. ako trestný čin krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 215 alebo neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, kde sa súhlas poškodeného vyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa preto od 1. 8. 2019 do výpočtu trestných činov v § 211 doplnil aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona. Taktiež sa zavádza okruh trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku rozšíriť aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a Trestného zákona, trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197 Trestného zákona a trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona. V praxi napr. dochádza často k súbehu trestných činov krádeže s trestným činom porušovania domovej slobody, pri ktorých poškodený vo vzťahu ku trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona využije oprávnenie v zmysle § 211 Trestného poriadku nedaním súhlasu na trestné stíhanie, ktorý sa však nedá aplikovať na zbiehajúci trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.
Na diaľniciach a rýchlostných cestách sa vybralo takmer 90 miliónov eur
18. 8. 2019
V júli tohto roka sa na mýte vybralo 19,23 milióna eur. V porovnaní s júlom 2018 bol tohtoročný výber vyšší o 1,33 milióna eur, teda o 7,4 percenta. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis.
Výber mýta za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest dosiahol v júli 12,96 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy sa zároveň vybralo 6,27 milióna eur. Za sedem mesiacov roku 2019 sa vybralo na diaľniciach a rýchlostných cestách 87,91 milióna eur, na cestách prvej triedy 41,28 milióna eur. Prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia z celkovej sumy júlového výberu mýta zaplatili 46 percent.
Na Slovensku v posledných rokoch pribúdajú pracujúci cudzinci
16. 8. 2019
Pribúdajú najmä občania Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku za posledných päť rokov stúpol o 56-tisíc. Kým ku koncu júna 2014 na Slovensku pracovalo 17-tisíc občanov iných krajín, ku koncu júna tohto roka už išlo o vyše 73-tisíc cudzincov.
Pribúdajú najmä Ukrajinci a Srbi
Najväčší podiel na náraste počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku majú občania Ukrajiny. Tých ku koncu prvého polroka tohto roka bolo u nás zamestnaných 18,2 tisíca, pričom pred piatimi rokmi na Slovensku pracovalo len 892 Ukrajincov.
Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Druhý najvyšší nárast počtu cudzincov pracujúcich na Slovensku zaznamenali Srbi, a to z 553 osôb v júni 2014 na vyše 13 tisíc osôb v júni tohto roka. Na treťom mieste sa z hľadiska nárastu počtu občanov zamestnaných u nás nachádzajú občania Rumunska. Kým v júni 2014 na Slovensku pracovalo 4,4 tisíca Rumunov, v júni tohto roka ich bolo už 9,8 tisíca. Z Ukrajiny, Srbska a Rumunska pritom v súčasnosti pochádza vyše polovica zo všetkých cudzincov pracujúcich na Slovensku.
Tretina je v Bratislave
Tretina cudzincov na Slovensku pracovala ku koncu júna v Bratislave. V piatich okresoch hlavného mesta Slovenska bolo totiž zamestnaných 22,7 tisíca cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý v rovnakom období zaevidoval 7,5 tisíca zamestnaných cudzincov.
Úrad práce v Malackách vykázal tritisíc pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín.
Naopak, len sedem cudzích štátnych príslušníkov pracovalo v júni tohto roka v okrese Medzilaborce.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku medziročne vzrástol o 1,9 percenta
16. 8. 2019
Vzrástla aj zamestnanosť, celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob. V 2. štvrťroku tohto roka vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku v stálych cenách medziročne o 1,9 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil medziročne o 2,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,4 percenta.
V bežných cenách sa v 2. štvrťroku tohto roka vytvoril HDP v objeme 23,7 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 4,6 percenta oproti 2. štvrťroku minulého roka.
Štatistický úrad zverejnil aj údaje o vývoji celkovej zamestnanosti. V medziročnom porovnaní vzrástla o 1,4 percenta.
Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku minulého roka o 1,5 percenta a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,3 percenta. Celkovo bolo zamestnaných vyše 2,4 milióna ôsob.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený. Výsledky budú zverejnené 6. septembra tohto roka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)