Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenský plynovod chcú napojiť na Turecko
4. 11. 2019
Turecký prepravca plynu má záujem o slovenský projekt Eastring. S Eustreamom rokuje o obsadení prepravných kapacít v miliardách kubíkov ročne.
Ruský zemný plyn si našiel novú cestu na Slovensko. A nie je to cez projekt Nord Stream 2, ktorý sprevádzajú problémy. Rovnako ani tradičnou trasou cez ukrajinské územie, kde sú rokovania o novom kontrakte na prepravu od budúceho roka na bode mrazu. Namiesto toho môže cez naše kohútiky potiecť plyn z Blízkeho východu. Konkrétne z projektu Turkstream, ktorý sa má napojiť na „náš“ Eastring.
Slovenský priemysel nie je pripravený na hackerov
1. 11. 2019
Na jednej strane človek sediaci za počítačom, na druhej chaos v obrovskej fabrike na výrobu hliníka. Firma zistila, že sa stala terčom kyberútoku. V zmätku odpája zariadenia od internetu a prechádza na manuálne riadenie výroby. Je však už neskoro. Útočníci zaheslovali firemné počítače a za dešifrovanie požadujú 41 miliónov eur v digitálnej mene.
To nie je scenár akčného filmu, ale reálna skúsenosť nórskeho koncernu Norsk Hydro, ktorý sa udial v polovici mája tohto roka. Následky útoku neobišli ani Slovensko, keďže spoločnosť má aktivity aj u nás. Pod Nórov patria prevádzky Slovalco a Hydro Extrusion Slovakia. Norsk Hydro síce krízu zažehnala, no prieskum spoločnosti Soitron ukazuje, že scenár sa môže opakovať. Vystavených riziku prienikov z internetu je minimálne 509 riadiacich systémov našich priemyselných firiem. Ohrozené sú výrobné firmy i malé elektrárne, ako aj riadiace systémy renomovaných svetových výrobcov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
30. 10. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.
V súčasnosti sa výnimka z nelegálneho zamestnávania vzťahuje výlučne na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a na jeho rodinných príslušníkov. Nelegálnym zamestnávaním podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je, ak pre ňu vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Výnimka z nelegálnej práce je v § 2a ods. 2 citovaného zákona upravená obdobne.
Táto výnimka sa v rovnakom rozsahu, tzn. s rovnakou definíciou rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel) a s rovnakými požiadavkami pre uplatnenie výnimky (dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiak alebo študent do 26 rokov veku) vztiahne na spoločnosti s ručením obmedzením s jediným spoločníkom.
V záujme toho, aby bola úprava analogická súčasnej výnimke, ustanovuje sa rozšíriť výnimku na spoločnosti s r.o., ktoré majú jediného spoločníka, bez ohľadu na počet zamestnancov. Spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa, na ktorú sa už v súčasnosti vzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Uvedená novela tak spĺňa zásadu rovnakého zaobchádzania a požiadavku ústavnej konformity.
Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť dane a poplatky, tvrdí únia
28. 10. 2019
Samosprávy budú nahrádzať výpadky príjmov v dôsledku zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane. Väčšina miest na Slovensku bude musieť zvýšiť daň z nehnuteľností a ďalšie poplatky, aby tak vykryla výpadky príjmov, ktoré budú mať samosprávy v dôsledku viacerých zákonov prijatých v Národnej rade Slovenskej republiky, najmä novelizácie zvyšujúcej nezdaniteľnú časť príjmov fyzických osôb. Po stredajšom rokovaní to z diskusie Prezídia Únie miest Slovenska (ÚMS) tlmočil na tlačovom brífingu prezident únie a primátor Trenčína Richard Rybníček."Môžem jednoznačne povedať, že sa tak chystá urobiť vyše 95 percent členov ÚMS," skonštatoval. Členmi únie je približne tretina miest na Slovensku, v ktorých žijú asi dve tretiny mestského obyvateľstva v Slovenskej republike. Podľa Rybníčka budú však k rovnakému kroku donútené aj mnohé obce.
"Dôvod je rovnaký ako v prípade miest, zabezpečiť zdroje na to, aby služby, ktoré v rámci svojich kompetencií samosprávy poskytujú, udržali minimálne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti a zároveň sa pripravili aj na ekonomicky horšie časy, ktoré nás čakajú," zdôraznil Rybníček. Viceprezident ÚMS a primátor Hlohovca Miroslav Kollár zároveň podotkol, že samosprávy nemajú inú možnosť, keďže sú povinné zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. "Ak nezvýšia dane, nebudú tak môcť urobiť," skonštatoval. Rybníček zopakoval, že chystané nepopulárne opatrenia sú dôsledkom viacerých zákonov, ktoré v poslednom období zákonodarcovia prijali a premietajú sa do výšky výdavkov samospráv."Sú to tzv. chodníková novela, obedy zadarmo, veľmi výrazne zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu fyzických osôb, ale aj novela zákona o sociálnych službách a tiež novela o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk, to všetko zvyšuje naše výdavky," upozornil. Odmietol zároveň argumentáciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že mestá a obce majú pri lepšom výbere daní a pri zvýšených príjmoch v posledných rokoch dostatočné zdroje na financovanie nových opatrení. Rybníček tvrdí, že zvýšené výdavky v dôsledku sociálnych balíčkov a ďalších legislatívnych úprav zvyšujú výdavky nad úroveň príjmov. Rybníček v súvislosti so stredajším rokovaním Prezídia ÚMS potvrdil, že jednou z priorít únie je pokračovať v príprave reformy verejnej správy. "Budeme tvrdo vyžadovať od budúcej vlády i parlamentu, aby sa vytvorila komisia pre štrukturálnu reformu štátnej a verejnej správy," dodal s tým, že chce spolupracovať aj so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Nezdaniteľná časť základu dane sa od budúceho roka zvýši z 19,2-násobku na 21-násobok sumy platného životného minima. Návrh novely zákona o dani z príjmov z dielne poslancov Mosta-Híd Irén Sárközy, Tibora Bastrnáka a Bélu Bugára schválil parlament v polovici septembra, 4. októbra novelu podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Cieľom novely je zvýšiť životnú úroveň pracujúcich, poukazuje sa pritom na zvyšujúcu sa daňovú záťaž zamestnancov v Slovenskej republike, na čo upozornila aj eurokomisia. Novela a nižšie výnosy z daní budú znamenať aj nižšie príjmy samospráv, ktoré sú financované práve z týchto výnosov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)