Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Krízu banky zvládli, turizmus kvíli
5. 10. 2020
Dve najväčšie krízy tohto storočia zanechali na jednotlivých segmentoch ekonomiky rôzne stopy. Niektoré sa z tej spred 12 rokov poučili, na iné dopadol koronavírus extrémne tvrdo.
Začiatkom roka sa zavŕšil ďalší ekonomický cyklus. Po vrchole prišiel pád, náraz na dno a dnes sme opäť svedkami pomalého oživovania. Kríza z posledných mesiacov však nebola typická. Nemala ekonomický fundament, odštartovala na trhovisku v čínskom meste Wu-chan, kde sa začal šíriť vírus. Ten sa nakoniec z Číny rozšíril do celého sveta a spôsobil najväčšiu krízu v moderných dejinách. Niektoré sektory zasiahol bezprecedentným spôsobom, iné sa však poučili z veľkej hospodárskej krízy v rokoch 2008 až 2009 a na príchod ťažkých časov sa pripravili. HN porovnali jednotlivé sektory a pozreli sa na to, ako sa vyrovnali s oboma krízami napríklad maloobchodníci či výrobcovia ocele.
Schodok štátneho rozpočtu výrazne vzrástol
2. 10. 2020
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska za prvé tri štvrťroky tohto roka medziročne výrazne vzrástol a zvýšil sa aj v samotnom septembri. Vyplýva to z dnešných informácií ministerstva financií, ktoré v lete presadilo výrazné zvýšenie plánovaného deficitu na tento rok aj kvôli negatívnym dopadom pandémie choroby covid-19.
Rozpočtový deficit na konci septembra dosiahol takmer 4,67 miliardy eur. Oproti rovnakému obdobiu vlani, kedy schodok dosiahol 1,84 miliardy eur, je približne dva a pol násobne vyšší. V septembri sa deficit prehĺbil o 678 miliónov eur. Rozpočtové príjmy za obdobie od januára do konca septembra zaostali za rovnakým obdobím vlaňajška o 5,2 percenta, výdavky boli naopak o 18,6 percenta vyššie. Parlament v lete najmä kvôli dopadom koronavírusu zmenou zákona zvýšil plánovaný rozpočtový deficit na tento rok na rekordných 11,95 miliardy eur. Predchádzajúci kabinet premiéra Petra Pellegriniho, ktorý po februárových voľbách vystriedala súčasná vláda Igora Matoviča, naplánoval na tento rok schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe takmer 2,77 miliardy eur. Analytici aj nezávislá rozpočtová rada už vlani pri schvaľovaní pôvodného rozpočtu upozornili, že hospodárenie štátu bude bez dodatočných opatrení horšie.
Korona hýbe korunou a mení biznis u suseda
30. 9. 2020
Epidémia vírusu spôsobila, že mena nášho suseda oslabila od septembra voči euru o 3,5 percenta. Môže to pomôcť vývozcom, no tiež zvýšiť ceny v obchodoch.
Slovenská reklamná agentúra Triad Advertising vstúpila na český trh ešte v roku 2012. Aktuálne čelí následkom slabnúcej koruny, ktorá sa blíži tohtoročným minimám. „V našom prípade platí, že zmena kurzu výrazne hýbe s cenou médií, ktoré pre našich klientov nakupujeme v eurách a následne fakturujeme v českých korunách,“ uviedla finančná manažérka agentúry Katarína Kostolná.
Odpady po novom
28. 9. 2020
Dňa 24. 9. 2020 bola schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Novelou zákona sa predovšetkým upravujú ustanovenia týkajúce sa triedeného zberu komunálnych odpadov. Zákonom č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bola podstatným spôsobom zmenená definícia komunálneho odpadu a v nadväznosti na to aj upravená zodpovednosť obcí a pôvodcov komunálnych odpadov a v konečnom dôsledku výrobcov vyhradených výrobkov prostredníctvom organizácii zodpovednosti výrobcov za komunálny odpad z iných zdrojov, a to od 1. júla 2020. Nakoľko však dotknuté subjekty vyjadrili zásadným spôsobom obavy z nemožnosti plniť túto povinnosť a potrebu špecifikovať určité ustanovenia, novelou zákona sa upravuje zodpovednosť za nakladanie s oddelene vyzbieraným odpadom z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z iných zdrojov tak, aby bol zachovaný systém triedeného zberu týchto odpadov pred 1. júlom 2020, teda na pôvodcovi týchto odpadov.
Novela zákona má za cieľ stabilizovať systém nakladania s triedeným zberom komunálnych odpadov – odpadov z obalov a neobalových výrobkov tak, aby bol v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov, napr. predísť opakovaniu situácie, ktorá nastala začiatkom roka 2020, kedy okolo 400 obcí z dôvodu vyhýbania sa plneniu zákonných povinností niektorých výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov, nemalo uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly. Ide o niekoľko opatrení, ako je stabilizovanie vzťahov, povinnosť uhradiť náklady za zabezpečenie triedeného zberu a následného zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, posun zverejnenia údajov potrebných na stabilizovanie systému kolektívneho nakladania s odpadom z obalov a odpadom z neobalových výrobkov.
Zákonom č. 460/2019 Z. z. bola zavedená aj povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov upraviť svoje cenníky v súlade s tzv. ekomoduláciou, teda tak, aby bol zohľadnený environmentálny dopad výrobku na životné prostredie, keď sa z neho stane odpad. Touto zmenou mali byť v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 zvýhodnení výrobcovia, ktorých výrobky sú z recyklovateľných materiálov, trvanlivejšie či ľahšie opraviteľnejšie. Povinnosť pre organizácie zodpovednosti výrobcov bola pôvodne nastavená k 31. decembru 2020 a podrobnosti k nej mali byť ustanovené vykonávacím právnym predpisom, aby nedochádzalo k nejednotnému uplatňovaniu pravidiel v rámci jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov. Samotná smernica predpokladá harmonizáciu pravidiel ekomodulácie na úrovni Európskej únie, avšak do dnešného dňa neboli tieto harmonizované pravidlá ustanovené a keďže nie je žiadúce vytvárať pravidlá ekomodulácie na národnej úrovni a neskôr ich meniť, ustanovuje sa odklad povinnosti upraviť cenníky o jeden rok.