Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmenu rozpočtu vláda odložila na september
3. 7. 2009
Doteraz nie je jasné, ako bude vyzerať. To, že prekročíme povolenú trojpercentnú hranicu deficitu je však už jasné.
Nie je to
tragédia, pretože tak urobia takmer všetky krajiny únie. Analytici upozorňujú,
že kým iné krajiny museli dotáciami zachraňovať aj banky, Slovensko tak robiť
nemuselo. Preto porovnávať bilanciu nášho hospodárenia s ostatnými krajinami
nemusí byť veľmi šťastné. Ekonómovia varujú pred zbytočným zadlžovaním krajiny,
ktoré budeme v budúcnosti splácať drahšie.
Oživenie ekonomiky možno očakávať na prelome rokov
3. 7. 2009
Kríza sa na Slovensku začala prejavovať už v poslednom štvrťroku minulého roka. Naplno sa však v reálnej ekonomike prejavila začiatkom roka. Znížil sa vývoj aj dovoz.
Optimistické odhady hovoria, že Európa sa bude z krízy
dostávať už na prelome rokov. Na vysoké rasty však môže Slovensko nadlho zabudnúť.
Ani životná úroveň nebude rásť tak rýchlo, ako v posledných rokoch.
Najpesimistickejší odhad na vývoj ekonomiky v tomto
roku má zatiaľ rezort financií. Odhad predpokladá hlbokú recesiu na úrovni
mínus 6,2 %. Dôvodom prepadu hospodárstva je výrazný výpadok vývozu. Slovensko
exportuje do Európy takmer 95 % svojho vývozu. Najväčšími obchodnými partnermi
Slovenska sú Nemecko a Česko. Vzhľadom k tomu, že kríza výrazne postihla aj
tieto krajiny, neodoberajú od nás toľko, čo doteraz. K najpostihnutejším odvetviam
patrí automobilový a strojársky priemysel.
Výroba dopravných prostriedkov sa oproti
vlaňajšku prepadla o viac ako polovicu.
Ťahúňom ekonomiky zostáva najmä elektrotechnický priemysel, ktorý napriek kríze
produkciu zvyšuje.
Podľa centrálnej banky by nasledujúce mesiace už
nemali byť pre slovenskú
ekonomiku také zlé, ako prvý polrok. Eurozóna by sa z krízy mala začať
zviechavať v priebehu prvého polroka budúceho roka. K miernemu rastu by malo dôjsť aj na Slovensku.
Insolventnými sa v tomto roku môže stať až 900 firiem
3. 7. 2009
Slovensko podľa aktualizovanej prognózy nadnárodnej poisťovacej skupiny Euler Hermes Group v tomto roku čaká 55-percentný nárast insolvenčných konaní. V tomto roku sa do insolvenčného procesu môže dostať až 900 firiem.
Ostatné krajiny z regiónu Visegrádskej štvorky sa pohybujú pod úrovňou
celosvetového indexu, ktorý predpokladá priemerný nárast insolvencií na úrovni
35 %. Slovensko čaká výraznejší nárast najmä z dôvodu mierneho oneskorenia
dopadov krízy, ktorá sa naplno v severnej Amerike a západnej Európe prejavovala
už vlani.
Zvýšená miera rizika insolvencie a druhotnej platobnej neschopnosti
vyplývajúca z hospodárskej krízy zhoršuje situáciu vo väčšine odvetví a
podnikov na Slovensku. Tento vývoj sa odrazil aj zvýšení poistných
sadzieb, v krajných prípadoch dokonca aj zrušení poistnej zmluvy. Aj napriek krízovej situácii však u nás ešte
stále poistné sadzby predstavujú menej ako jedno percento poistenej pohľadávky.
Za pozitívum možno označiť medziročný nárast počtu nahlásených
reštrukturalizácií. Podľa dostupných informácií ich doteraz súdy povolili 14 oproti desiatim za celý
minulý rok. Táto forma ochrany podniku pred veriteľmi je však podmienená
vypracovaním kvalitného reštrukturalizačného plánu.
Vzhľadom na platnú legislatívu, upravujúcu konkurzné a reštrukturalizačné
konania, ide väčšinou o vyhlásenie konkurzu zo strany samotného dlžníka. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii, účinný od roku 2006, totiž postavenie veriteľa, ktorý nemôže dať
dlžníka do konkurzu bez jeho notársky overeného dlhu, zhoršil.
Vlani bolo na Slovensku vyhlásených 266 konkurzov a povolených len 10
reštrukturalizácií. Ďalších 301 konkurzných konaní bolo zastavených pre
nedostatok majetku. Celkový počet 582 insolvenčných konaní dopĺňa 5 oddlžených
firiem.
Firemné mozgy
2. 7. 2009
Najvýkonnejší ľudia vo firme by mali dostávať zodpovedné a náročné úlohy. Potrebujú sa zlepšovať a vyniknúť, preto im treba na to vytvárať podmienky. Firmy by mali využiť príležitosť a vyberať si tých najlepších.
Mnohí z
tých najlepších opúšťajú firmy preto, že tieto k nim pristupujú
nevhodne. Treba si uvedomiť, že práve takíto ľudia majú zásluhu na výsledkoch a
posúvajú firmu dopredu.
Talentovaní môžu pomôcť firmám nielen v
súčasnom stave krízy. Dokázateľná väzba
medzi riadením talentov, výkonnosťou a produktivitou existuje dlhodobe.
Nedostatok talentovaných ľudí obmedzuje firmu
v rôznych a potrebných inováciách a rýchlych reakciách na zmeny. Veľký únik
mozgov špecialisti v riadení ľudských zdrojov predpovedajú zo súkromného
sektora do štátnej správy, v ktorej sa plánujú veľké zákazky a projekty.
Talentovaných a úspešných ľudí je potrebné
vždy oceniť. Za každých okolností a v každej situácii. Ľuďom, ktorí dosiahli
úspech zväčša nechýba zdravé sebavedomie a túžba presadiť sa. Ak talentovaní
ľudia od vedenia firiem nepocítia záujem a ochotu ponúkať im stále nové
príležitosti, privedie ich to k osobnej stagnácii, alebo sa budú chcieť
presadiť niekde inde.
Udržanie kľúčových mozgov vo firmách vyžaduje
prehodnotiť súčasný systém odmeňovania, zhodnotiť, či systém riadenia
pracovného výkonu má skutočne motivačný charakter pre ľudí, či manažéri dokážu
správne nastaviť ciele a rovnako správne ich aj zhodnotiť.
Treba si uvedomiť, že motivácia nemusí
spočívať iba vo finančnom hodnotení. Pretože talentovaní ľudia sa chcú neustále
vzdelávať, treba im zabezpečiť cielené vzdelávanie a rozvojové programy.
Firmy by mali mať pripravené kariérny a
rozvojové plány zamestnancov. Zamestnancom treba dávať najavo, že firma má o
nich záujem aj v budúcnosti. Ľudia potrebujú mať istotu, že sa s nimi počíta ako s aktívnymi členmi
tímu. Tým sa celkovo pozdvihuje morálka vo firme.