Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Povinnosti zamestnávateľa
23. 1. 2023
Novela Zákonníka práce č. 350/2022 Z. z. od novembra 2022 doplnila viaceré povinnosti pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere, ako aj osoby formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ktoré vychádzajú z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii.
Nové ustanovenie § 47a určuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov:
1. spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,
2. ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
3. výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,
4. splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
5. pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
6. právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
K
Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Veľký prepad na trhu s bytmi v Bratislave
20. 1. 2023
Vlani sa v hlavnom meste predalo najmenej bytov od finančnej krízy v roku 2008. Predaj nehnuteľností v novostavbách neprekročil hranicu 1 520 predaných bytov, čo je najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments (BI).
Kým v prvom polroku 2022 sa predaju darilo a predalo sa vyše tisíc bytov, v druhom predaj bytov neprekročil ani 500. "Po takmer ôsmich rokoch silného predaja a dvojciferného rastu cien sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila," uviedla BI.
Medziročne priemerná cena nových voľných bytov v Bratislave vzrástla o 15,2 percenta. K najvyššiemu rastu vo výške 33 percent došlo v okrese Bratislava III (Rača) a tiež v Novom Meste. Naopak, najpomalšie rástli ceny nových bytov v Petržalke (približne o šesť percent). Za takýto byt zaplatí zákazník priemerne 296-tisíc eur. Cena nových bytov stúpla asi o desať percent.
Spoločnosť predpokladá, že situácia na realitnom trhu bude v tomto roku podobná ako v druhej polovici vlaňajšieho a ceny nových bytov budú stagnovať.
V
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri vrátila k rastu
16. 1. 2023
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri medzimesačne zvýšila o 0,9 percenta po októbrovom poklese o 1,9 percenta. Vo svojej dnešnej správe to oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. V Česku zaznamenala výroba nárast o tri percentá, v krajinách platiacich eurom predstavoval medzimesačný rast jedno percento.
V medziročnom porovnaní priemyselná výroba v Európskej únii aj v eurozóne vzrástla zhodne o dve percentá.
Z členských krajín, za ktoré už sú novembrové údaje k dispozícii, sa výroba medzimesačne najviac zvýšila v Írsku (plus 6,4 percenta), Luxembursku (plus päť percent) a na Malte (plus 4,6 percenta). Naopak, najväčší pokles výroby zaznamenalo Estónsko (mínus 3,7 percenta), Švédsko (mínus 3,3 percenta) a Chorvátsko (mínus 1,9 percenta).
Produkcia kapitálového tovaru sa v Európskej únii zvýšila o 0,9 percenta, medziproduktov o 0,7 a energie o 0,1 percenta. Výroba tovarov dlhodobej spotreby klesla o 0,2 percenta.
V