Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Štát nemá peniaze na projekt jednej poisťovne
18. 2. 2014
Podľa plánov vlády mala fungovať jedna štátna poisťovňa už od začiatku tohto roka za podmienky, ak by s odpredajom súkromných poisťovní Dôvera a Union súhlasili ich vlastníci, čo by bol ideálny prípad.
Celý projekt už niekoľko mesiacov stojí na financiách. O konkrétnej sume sa však vôbec nehovorí. Ministerka zdravotníctva trvá na tom, že unitarizácia by bola pre systém mimoriadnym prínosom, všetko však musí byť v súlade s legislatívou, pretože unitarizácia je vážny krok, ktorý musia spraviť dobre a tak, aby nemal zásadné finančné dopady aj neskôr na obyvateľov Slovenska. Hneď ako bude mať Ministerstvo zdravotníctva financie, plánuje v projekte pokračovať.
Podnikatelia majú obavy zo zverejňovania informácii
17. 2. 2014
Informácie o tom, s kým a za koľko spoločnosť obchoduje, čiže zverejňovanie daňových identifikačných čísiel a faktúr medzi firmami, ku ktorým sa dostanú všetci pracovníci daňových úradov, nielen kontrolóri, by malo byť obchodným tajomstvom.
Zverejňovanie účtovných závierok firiem na internete, ktoré sú verejne dostupné každému, kto sa zaujíma o situáciu v obchodnej spoločnosti, vyvolalo medzi podnikateľmi obavy z porušovania obchodného tajomstva. Podobne aj zverejňovanie kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty, keďže údaje v nich, ako aj obchodné údaje firiem, niektorí považujú za citlivé osobné. Obavy malých podnikov pokladá šéf audítorov za neopodstatnené. Poukazuje na opatrenie ministerstva financií, ktoré upravuje obsah účtovných závierok. Podľa neho sa vypustilo uvádzanie tých najcitlivejších údajov. Povinne sa zverejňujú údaje o výške priznaných odmien za účtovné obdobie pre členov štatutárneho, dozorného a iného orgánu účtovnej jednotky z dôvodu výkonu ich funkcie, vrátane plnení vyplývajúcich z dôchodkových programov pre bývalých členov týchto orgánov. Tiež údaje o zárukách alebo iných zabezpečeniach poskytnutých členom orgánov účtovnej jednotky, ako aj informácie o nim poskytnutých pôžičkách. Ak by zverejnenie umožnilo identifikáciu finančnej situácie konkrétneho člena orgánu, tak sa informácia o jeho príjmoch nezverejní, čiže obavy malých podnikateľov nie sú na priamom mieste.
Novela zákona o verejnom obstarávaní zamietnutá
12. 2. 2014
Súčasná právna úprava zákona o verejnom obstarávaní hovorí, že na verejnom obstarávaní sa môže zúčastniť len ten, kto nebol právoplatne odsúdený za konkrétne vymedzené trestné činy. Uvedenú skutočnosť preukazuje fyzická osoba, alebo štatutárny orgán právnickej osoby výpisom z registra trestov.
Novelou uvedeného zákona sa mala povinnosť rozšíriť aj na spoločníka alebo známeho akcionára, ktorý vlastní najmenej 34 percent akcií tejto spoločnosti. Cieľom novely malo byť, aby sa zabránilo tomu, že vlastníci spoločnosti, obídu podmienky zákona a namiesto seba nastrčia na miesto štatutára bezúhonnú osobu, ak boli v minulosti súdne trestaní. Novela mala zároveň zmeniť spôsob preukázania podmienky účasti na verejnom obstarávaní tak, že namiesto výpisu z registra trestov mal uchádzač alebo záujemca predkladať odpis registra trestov vymedzených osôb. Podmienky účasti na verejnom obstarávaní sa teda sprísňovať nebudú. V parlamente nebola presadená novela zákona zamedzujúcu účasť na obstarávaní osobám, pri ktorých je odôvodnený predpoklad, že ich osobné postavenie a kriminálna minulosť je rizikom pre splnenie účelu spravodlivej a čestnej hospodárskej súťaže.
Duálne vzdelávanie
9. 2. 2014
Podstatou duálneho vzdelávania, ktoré by mal upraviť pripravovaný nový zákon o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, je teoretické vzdelávanie, ktoré by mal garantovať štát a naopak získavanie praxe by zas mali poskytovať dielne priamo v podnikoch.
Nový zákon bude postavený na tom princípe, aby sa na jednej strane motivovali mladí ľudia, ale aj podnikatelia a zamestnávatelia. O tom, ako bude motivácia pre zamestnávateľov vyzerať, by sa malo ešte rokovať. Podniky by si mohli napríklad uplatniť odpočítateľnú položku v daňovom vyrovnaní. Študentov odborného vzdelávania by zas mohli motivovať štipendiami. Tiež by mohol štát podnikom finančne prispieť na technické či technologické vybavenie, ktoré by študenti používali. Zmeny v odbornom vzdelávaní by mali zároveň smerovať k tomu, aby sa mladí ľudia v budúcnosti nemuseli po skončení školy a nástupe do práce rekvalifikovať tak často, ako je to dnes, teda školstvo by malo pripraviť do budúcnosti ľudí, ktorí rekvalifikáciu po skončení školy nebudú potrebovať.