Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko dosiahlo najnižší deficit v histórii
24. 4. 2017
Štátny dlh Slovenska po zohľadnení výkonu ekonomiky vlani tretí rok po sebe klesol, vláda sa ale zatiaľ nevymanila z takzvanej dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu krajiny. Vyplýva to z dnešných údajov Eurostatu a Štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani tiež hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.
Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska vlani klesol na 51,94 percenta z 52,48 percenta v roku 2015, hoci v absolútnom vyjadrení zadlženie krajiny stúplo. Ministerstvo financií ešte vlani na jeseň očakávalo, že vzrastie aj pomer dlhu k HDP. Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh štátu prekročil hranicu 50 percent HDP. Existujúce prekročenie zadlženia štátu ale nebude predstavovať pre koaličnú vládu premiéra Roberta Fica výraznejšie sankcie, ministerstvo financií bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol po globálnej ekonomickej kríze, kedy došlo k poklesu ekonomiky a k nárastu deficitu verejných financií. Koalícia v minulosti usilovala o zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby dlhová brzda zohľadňovala hotovostné rezervu štátu a tiež strategické verejné investície. K spomaleniu podmienok dlhovej brzdy ale koalícia podľa dostupných informácií zatiaľ nezískala podporu opozície, pretože bez jej hlasov v snemovni nedokáže vláda zmenu ústavného zákona presadiť. Schodok verejných financií Slovenska za minulý rok klesol na 1,68 percenta percenta z predvlaňajších 2,74 percenta HDP. Bol tak nižší ako plánovala vláda, ktorá počítala s deficitom tesne pod hranicou dvoch percent výkonu ekonomiky. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019.
zdroj: hnonline.sk
Firmám chýbajú ľudia, zamestnávatelia kritizujú školstvo
24. 4. 2017
Slovensko trpí vysokou nezamestnanosťou absolventov - mladých ľudí, ale aj starších ľudí - v preddôchodkovom veku. Uviedol to dnes v Bratislave na konferencii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR o nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v SR prezident AZZZ Tomáš Malatinský.
"Podľa aktuálnych prognóz ústredia práce sa nezamestnanosť na Slovensku neustále znižuje, ale podiel firiem, ktoré nevedia nájsť kvalifikovaných ľudí, sa rapídne zvyšuje. Podľa aktuálnych februárových štatistík máme na Slovensku vyše 260-tisíc nezamestnaných, z nich však 83-tisíc ľudí má len základné a možno aj nedokončené základné vzdelanie. Približne podobný počet ľudí nemá ani stredoškolské vzdelanie," spresnil. V podnikoch na Slovensku je podľa neho však dopyt po kvalifikovanejšej pracovnej sile. "Nedostatok odborne vzdelaných mladých ľudí sa preto stáva našou nočnou morou. Dopyt zamestnávateľov po technicky vzdelaných absolventoch každým rokom rastie, ale zo školských lavíc ich vychádza čoraz menej. Tým sa len zvyšuje priepasť medzi prepojením vzdelávacieho systému a trhom práce. Uvedomujeme si totiž, že bez vzdelania, vzdelanosti a pri nedostatku pracovníkov je veľké riziko straty konkurencieschopnosti," podčiarkol. Podniky v SR podľa jeho slov hovoria o riziku utlmenia investičných aktivít, čo je veľkou brzdou ďalšieho rastu. "Jedným z hlavných dôvodov nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je práve súčasný stav vzdelávacieho systému, ktorý nereflektuje potreby zamestnávateľov trhu práce. Kvalita absolventov hlboko klesá a ich štruktúra absolútne nezodpovedá potrebám, ktoré sú žiadané," zdôraznil. Zúfalý stav je podľa Malatinského však aj v oblasti tradičných remesiel, ako je murár, tesár či klampiar, ktoré sú dlhodobo z hľadiska počtu absolventov poddimenzované.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko zvýšilo pomoc rozvojovým krajinám
19. 4. 2017
Slovensko vlani druhý rok po sebe výrazne zvýšilo svoje finančné príspevky na pomoc rozvojovým krajinám, naďalej ale v tejto oblasti neplní svoje predchádzajúce záväzky. Vyplýva z údajov, ktoré zverejnilo ministerstvo zahraničia.
Slovensko na rozvojovú pomoc vlani vynaložilo 98,4 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje nárast o štvrtinu, a to hlavne kvôli zvýšeniu príspevkov do medzinárodných organizácií a na humanitárnu pomoc. Podiel rozvojovej pomoci na výkone slovenskej ekonomiky meranom hrubým národným dôchodkom (HND) vlani stúpol na 0,12 percenta z 0,10 percenta v roku 2015. Slovensko sa ale skôr zaviazalo, že na pomoc rozvojovým krajinám a na súvisiace programy použije 0,17 percenta výkonu ekonomiky do roku 2010 a 0,33 percenta do roku 2015. Podľa ministerstva zahraničia svoje prísľuby v tejto oblasti nedodržiavajú ani ďalšie takzvané nové členské štáty EÚ. Z predbežných údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vyplýva, že Česká republika vlani dala na rozvojovú pomoc 0,14 percenta výkonu ekonomiky a že na špici rebríčka troch desiatok skúmaných krajín bolo Nórsko s podielom 1,11 percenta HND. Rozvojová pomoc slúži okrem iného na zmierňovanie chudoby a hladu v rozvojových štátoch, ďalej k podpore prístupu ku vzdelaniu, zaisteniu bezpečnosti či k podpore hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami.
zdroj: hnonline.sk
Strabag začal s výstavbou terminálu za desiatky miliónov
19. 4. 2017
Spoločnosť Strabag, s.r.o., Bratislava začína s výstavbou Terminálu intermodálnej prepravy (TIP) v Lužiankach pri Nitre. Firma dnes prevzala stavenisko od Železníc Slovenskej republiky (ŽSR). Hodnota diela podľa uzatvorenej zmluvy predstavuje 51,8 milióna eur bez DPH.
Terminál intermodálnej prepravy Lužianky bude bimodálnym terminálom. Napojený bude na nadradenú diaľničnú infraštruktúru (rýchlostnú komunikáciu R1) a železničnú sieť s pripojením do železničnej stanice Lužianky. Terminál bude zapojený do celoštátnej, a tým aj euroázijskej siete železníc. Prevádzku terminálu bude zabezpečovať ŽSR vlastnými kapacitami. Po jeho kompletnom dokončení bude pozostávať z troch samostatne funkčných celkov, kontajnerového prekladiska, expedičného koľajiska a skladu hotových výrobkov. V termináli budú poskytované základné služby súvisiace s manipuláciou, prekládkou a skladovaním intermodálnych prepravných jednotiek. Zároveň budú poskytované aj služby opravy a čistenia týchto jednotiek, ako aj služby distribúcie hotových výrobkov železničnou dopravou a skladovania hotových výrobkov.
zdroj: hnonline.sk