Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Odmeny pre advokátov
27. 8. 2018
Materiál zo dielne Ministerstva spravodlivosti SR upravuje pravidlá, ktoré má štát dodržiavať pri dojednaní odmeny advokáta, ktorého právne služby využíva.
V tejto časti sa materiál predkladá v alternatívnom znení, pričom v prvej alternatíve sa zakazuje dojednanie podielovej odmeny a v druhej alternatíve sa síce povoľuje dojednanie podielovej odmeny, ale zároveň sa upravujú pravidlá jej určovania. Podielová odmena najviac v nasledovnej výške určenej z hodnoty veci, ktorá je predmetom sporu:
a) do 100 000 eur najviac 10 %,
b) od 100 000,01 eur do 500 000 eur najviac 7,5 %,
c) od 500 000,01 eur do 1 000 000 eur najviac 5 %,
d) od 1 000 000,01 eur najviac 1 %.
Právne služby advokátov
27. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh pravidiel pre štátne orgány, ktorý upravuje transparentné zásady využívania právnych služieb advokátov zo strany štátu vrátane ich výberu a odmeňovania. Pravidlá by mali platiť od 1. 10. 2018.
Na tento účel návrh pravidiel zavádza zásadu tzv. nevyhnutnosti a účelnosti, ktorej cieľom je dosiahnuť stav, kedy štát bude využívať právne služby advokátov len v tých prípadoch, kedy je to nevyhnutné. Po novom sa preferuje zabezpečovanie právnych služieb vlastnými kapacitami štátu. Návrh pravidiel tiež upravuje postup pri výbere advokáta, ako aj požiadavky kladené na zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Využívanie právnych služieb advokáta štátom je prípustné len v prípade nevyhnutnosti a účelnosti. Tie sa preukazujú na základe výsledku testu nevyhnutnosti, t.j. za predpokladu splnenia týchto podmienok:
a) nedostatočná personálna kapacita,
b) nedostatočná odbornosť personálnych kapacít,
c) podstata právnej služby nespočíva vo vlastnej zákonnej činnosti príslušného štátneho orgánu alebo v priamej súvislosti ňou,
d) významnosť právneho sporu,
e) poskytovanie právnej služby nemožno zabezpečiť prostredníctvom nadriadeného orgánu.
Pri procese je nutné dodržiavať zásadu transparentnosti, zásadu proporcionality a zásadu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami.
Ďalej sa upravuje aj organizačné zabezpečenie činnosti štátnych orgánov pri výbere advokáta, kde sa umožňuje spolupráca medzi nadriadenými a podriadenými štátnymi orgánmi pri zabezpečovaní právnych služieb.
Zmeny v registri partnerov verejného sektora
24. 8. 2018
Z hľadiska obsahu zmien novely protischránkového zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín.
V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie alebo zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Protischránkový zákon sa bude meniť
23. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti SR novelou vylepšuje „protischránkový zákon“ po roku jeho fungovania v praxi.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sa priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie novely zákona.
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.