Vláda zaradila výstavbu a dobudovanie rýchlostných a diaľničných úsekov medzi strategické investície
14. 11. 2024
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy. Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť. Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Aj projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov. "Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe. Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny diaľničných známok sa zvyšovať nebudú
11. 9. 2018
Ceny diaľničných známok sa v budúcom roku zvyšovať nebudú. Vodiči osobných áut tak aj naďalej zaplatia za ročnú známku 50 eur, za mesačnú 14 eur a desaťdňová ich vyjde na 10 eur.
Takisto sa podľa jej slov nebude meniť ani časová platnosť diaľničných známok. Ročná diaľničná známka na budúci rok tak bude platiť rovnako od 1. januára 2019 do 31. januára 2020. "Ceny za diaľničné známky ponechávame na rovnakej úrovni aj preto, aby sme motivovali vodičov, nech uprednostňujú diaľnice a rýchlostné cesty. Tieto umožňujú pohodlnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie spojenie," opísal minister dopravy a výstavby (MDV) SR Árpád Érsek (Most-Híd). Poplatky za používanie diaľnic sa podľa jeho slov investujú do rozvoja cestnej infraštruktúry.
Cena cukru rapídne klesla. Štát chce pestovateľov ochrániť
10. 9. 2018
Po novom tak každá cukrovarnícka spoločnosť pôsobiaca v Európskej únii mohla začať vyrábať toľko cukru, na koľko bude mať kapacitu, odbyt a dostatok cukrovej repy. September 2018. Zrušenie minimálnej ceny za tonu cukru v Únii, zvýšenie produkcie veľkých pestovateľských hráčov, dovoz z Thajska a Indie či vysoké zásoby spôsobili, že za posledných 12 mesiacov cena tejto komodity rapídne klesla.
Kým vlani na jeseň bola cena za tonu cukru 650 eur, teraz sa pohybuje na úrovni 361 eur. Preto rezort pôdohospodárstva koncom minulého týždňa vyhlásil, že chce výrobcov podporovať, aby prežili obchodnú vojnu vyvolanú zrušením kvót. „Pokles ceny dostáva cukrovarníkov a pestovateľov do polohy, že výroba cukru sa stáva menej rentabilnou,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Podpora uhlia zdraží elektrinu, aj keď štát s tým nesúhlasil
9. 9. 2018
Štát na tohto týždňovom mimoriadnom valnom zhromaždení (MVZ) spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) nesúhlasil so zvýšením podpory na ťažbu hnedého uhlia v tzv. verejnom záujme. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD). SE podľa ministrových slov chceli navyšovať doplatok do tarify za prevádzkovanie systému (TPS) kvôli elektrárni Nováky (ENO) spaľujúcej uhlie z hornej Nitry.
„Štát s tým nesúhlasil,“ informoval Žiga. Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík 4. septembra upozornil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „potichu“ od 1. septembra 2018 zvýšil podporu, ktorú dostávajú SE na využívanie nekvalitného domáceho hnedého uhlia na hornej Nitre o 18 %. Ročná podpora podľa neho tak vzrástla z 98 miliónov eur na 115 miliónov eur. „Bolo to na žiadosť Slovenských elektrární, pretože sa zvýšili ceny emisných povoleniek, ktoré si musí elektrárenská spoločnosť kupovať na to, aby mohla vypúšťať emisie z elektrárne,“ priblížil Hojsík. „Úrad zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa striktne riadil platnou legislatívou. Zvýšenie jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému úrad schválil iba z dôvodu nárastu cien emisných povoleniek na svetových trhoch, ktoré oproti minulému roku vzrástli viac ako štvornásobne. Tento nárast v zmysle platnej legislatívy musel úrad regulovanému subjektu Slovenským elektrárňam akceptovať ako výraznú zmenu ekonomických parametrov. Úrad zdôrazňuje, že príjem zo zvýšenia cien emisných povoleniek nezostáva v majetku regulovaných subjektov, ale je príjmom štátneho rozpočtu,“ uviedol v reakcii na Hojsíka Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Volkswagen mal nútené voľno kvôli veľkému subdodávateľovi
7. 9. 2018
Jeden chýbajúci článok môže ohroziť celú výrobu. A to sa tento týždeň stalo v bratislavskom Volkswagene. „Spoločnosť Volkswagen Slovakia musela z dôvodu výpadku u dodávateľa odvolať jednu poobedňajšiu zmenu v jednom z troch výrobných segmentov,“ konštatuje hovorca automobilky Michal Ambrovič. Podľa jeho slov išlo o organizačné opatrenie, ktoré nebude mať zásadný vplyv na výrobu v bratislavskom závode.
Bratislavská automobilka odmietla situáciu ďalej komunikovať. Podľa informácií HN od viacerých zdrojov priamo z výroby musela v stredu odpadnúť poobedná zmena, čím zostal stáť jeden z troch výrobných segmentov závodu. Konkrétne išlo o tú časť, kde sa vyrábajú autá kategórie New Small Family – ide o modely Volkswagen UP, Škoda CityGO a Seat Mii. Na jednej zmene pritom pracuje 300 pracovníkov, ktorí tak dostali neplánované voľno.