Vláda schválila nový zákon o ochrane spotrebiteľa
21. 11. 2023
Návrh modernizuje spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ, uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v pondelok schválila vláda, by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a nahradí niekoľko aktuálne platných zákonov. Zákon v takmer rovnakom znení už bol prerokovaný aj parlamentom, no pre poslanecký pozmeňovací návrh bol vrátený prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej prijala vláda na podnet ministerstva financií iba malú zmenu, ktorá sa týkala terminológie.
Aktualizácia povinností
Zákon nahradí okrem aktuálne platného predpisu aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a tiež zákon o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu. Hlavným dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa. Zároveň návrh zákona stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie Občianskeho zákonníka sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami.
Autenticita produktov
V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch nový právny predpis zavádza požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality. Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú.
Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza novú reguláciu pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov v EÚ, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií.
Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od marca budúceho roka.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Podpora uhlia zdraží elektrinu, aj keď štát s tým nesúhlasil
9. 9. 2018
Štát na tohto týždňovom mimoriadnom valnom zhromaždení (MVZ) spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) nesúhlasil so zvýšením podpory na ťažbu hnedého uhlia v tzv. verejnom záujme. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD). SE podľa ministrových slov chceli navyšovať doplatok do tarify za prevádzkovanie systému (TPS) kvôli elektrárni Nováky (ENO) spaľujúcej uhlie z hornej Nitry.
„Štát s tým nesúhlasil,“ informoval Žiga. Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík 4. septembra upozornil, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „potichu“ od 1. septembra 2018 zvýšil podporu, ktorú dostávajú SE na využívanie nekvalitného domáceho hnedého uhlia na hornej Nitre o 18 %. Ročná podpora podľa neho tak vzrástla z 98 miliónov eur na 115 miliónov eur. „Bolo to na žiadosť Slovenských elektrární, pretože sa zvýšili ceny emisných povoleniek, ktoré si musí elektrárenská spoločnosť kupovať na to, aby mohla vypúšťať emisie z elektrárne,“ priblížil Hojsík. „Úrad zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa striktne riadil platnou legislatívou. Zvýšenie jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému úrad schválil iba z dôvodu nárastu cien emisných povoleniek na svetových trhoch, ktoré oproti minulému roku vzrástli viac ako štvornásobne. Tento nárast v zmysle platnej legislatívy musel úrad regulovanému subjektu Slovenským elektrárňam akceptovať ako výraznú zmenu ekonomických parametrov. Úrad zdôrazňuje, že príjem zo zvýšenia cien emisných povoleniek nezostáva v majetku regulovaných subjektov, ale je príjmom štátneho rozpočtu,“ uviedol v reakcii na Hojsíka Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Volkswagen mal nútené voľno kvôli veľkému subdodávateľovi
7. 9. 2018
Jeden chýbajúci článok môže ohroziť celú výrobu. A to sa tento týždeň stalo v bratislavskom Volkswagene. „Spoločnosť Volkswagen Slovakia musela z dôvodu výpadku u dodávateľa odvolať jednu poobedňajšiu zmenu v jednom z troch výrobných segmentov,“ konštatuje hovorca automobilky Michal Ambrovič. Podľa jeho slov išlo o organizačné opatrenie, ktoré nebude mať zásadný vplyv na výrobu v bratislavskom závode.
Bratislavská automobilka odmietla situáciu ďalej komunikovať. Podľa informácií HN od viacerých zdrojov priamo z výroby musela v stredu odpadnúť poobedná zmena, čím zostal stáť jeden z troch výrobných segmentov závodu. Konkrétne išlo o tú časť, kde sa vyrábajú autá kategórie New Small Family – ide o modely Volkswagen UP, Škoda CityGO a Seat Mii. Na jednej zmene pritom pracuje 300 pracovníkov, ktorí tak dostali neplánované voľno.
Vláda schválila investície do nových projektov. Vyčlení 150 miliónov
6. 9. 2018
Jedným by sa mala dať definitívna bodka za arbitrážnymi konaniami voči Slovensku. Druhý by mal zabezpečiť rozšírenie investícií do nových projektov, ktoré podporia slovenskú ekonomiku.
Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie je iniciatívou rezortu financií. Na základe tohto návrhu môže Slovenská republika (SR) začať rokovania s jednotlivými krajinami EÚ o vypovedaní zmlúv o podpore investícií. K tomuto kroku pristúpilo ministerstvo financií (MF) po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Ten rozhodol, že systém arbitráží zavedený prostredníctvom týchto dohôd nie je v súlade s právom EÚ. K tomuto rozhodnutiu došlo v súvislosti s prípadom Achmea proti Slovenskej republike. Členské štáty majú preto povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ. Slovensko navrhuje začať bilaterálne rokovania o ukončení zmlúv. Ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie. Po vypovedaní zmlúv by tak boli definitívne ukončené a zrušené všetky v súčasnosti otvorené arbitrážne konania vedené podľa týchto dohôd. Ukončenie zmlúv bude iniciovať aj Európska komisia, ktorá sa snaží o multilaterálne ukončenie týchto dohôd, avšak v dlhšom časovom horizonte. Súčasťou tejto iniciatívy je aj dosiahnutie politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky Rozhodnutia Achmea.
Ceny na Slovensku sa rapídne zvýšili
5. 9. 2018
Zatiaľ čo celková miera inflácie v EÚ môže byť považovaná od začiatku milénia za miernu, výrazné cenové rozdiely sú viditeľné na detailnejšej úrovni. V rokoch 2000 až 2017 ceny v EÚ celkovo vzrástli o 36 percent. Najvyššie prírastky zaznamenali "alkoholické nápoje a tabak", ako aj "vzdelávanie", kde ceny vzrástli o viac ako 90 percent, uvádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Zdražovanie najviac zasiahlo Rumunsko, kde ceny narástli v priemere o 257 percent. Najmenej rástli ceny v Nemecku a to o viac ako 28 percent. Na Slovensku rástli ceny v priemere omnoho rýchlejšie, ako bol priemer EÚ. Od začiatku milénia rástli na Slovensku najviac ceny za vzdelanie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Za nimi nasledujú ceny za alkohol a cigarety, ceny v reštauráciach a hoteloch a ceny potravín a nealka. Za posledné roky stúpli ceny aj v oblasti telekomunikácii, rekreácia a kultúra, doprava a oblečenie a obuv. Nábytok nakupujeme lacnejšie ako pred 18 rokmi. Cena v tomto segmente sa znížila v priemere o -9,1 percenta.