Vláda schválila nový zákon o ochrane spotrebiteľa
21. 11. 2023
Návrh modernizuje spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ, uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v pondelok schválila vláda, by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a nahradí niekoľko aktuálne platných zákonov. Zákon v takmer rovnakom znení už bol prerokovaný aj parlamentom, no pre poslanecký pozmeňovací návrh bol vrátený prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej prijala vláda na podnet ministerstva financií iba malú zmenu, ktorá sa týkala terminológie.
Aktualizácia povinností
Zákon nahradí okrem aktuálne platného predpisu aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a tiež zákon o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu. Hlavným dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa. Zároveň návrh zákona stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie Občianskeho zákonníka sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami.
Autenticita produktov
V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch nový právny predpis zavádza požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality. Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú.
Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza novú reguláciu pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov v EÚ, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií.
Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od marca budúceho roka.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Zamestnávaním cudzincov buduje vláda v dlhodobom horizonte chudobu
10. 12. 2018
Na Slovensku je vynikajúce podnikateľské prostredie. Uviedol to v relácii V politike televízie TA3 šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD), v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady SR Janou Kiššovou (SaS).
Kvalitu podnikateľského prostredia podľa Richtera dokumentujú okrem iného aj vyjadrenia rôznych zahraničných obchodných komôr, ako aj to, že sa na pracovnom trhu podarilo umiestniť v posledných rokoch asi 100 000 dlhodobo nezamestnaných ľudí. Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali. Zatiaľ sem podľa nej prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli sľubovanej štátnej pomoci. Legislatíva týkajúca sa zamestnávania ľudí z tretích krajín sa podľa Richtera musela prijať, lebo Slovensko má zatiaľ veľké regionálne rozdiely v dostatku, respektíve nedostatku pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily je podľa neho najmä na západe Slovenska a v prípade trvajúceho nedostatku pracovnej sily by mohli etablovaní investori zo Slovenska odísť. Podľa Kiššovej vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje v dlhodobom horizonte chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou.
Elektronizácia v rámci neziskových organizácii
7. 12. 2018
Orgány verejnej moci, ani tretie strany, nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení.
Zákon o združovaní občanov umožňuje občianskym združeniam, aby si založili svoje organizačné jednotky, ktoré majú oprávnenie konať vo vlastnom mene. Tieto organizačné jednotky vstupujú do zmluvných vzťahov. Subjekty verejnej správy a tretie strany majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene týchto organizačných jednotiek, ako aj ťažkosti pri identifikácii samotných organizačných jednotiek.
Postupná elektronizácia výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci rovnako vyžaduje, aby organy verejnej moci komunikovali v elektronickej podobe s právnickými osobami, ako aj s organizačnými jednotkami, ktoré konajú vo svojom mene, na to však je potrebné sprístupniť elektronické schránky štatutárnym orgánom občianskych združení a fyzickým osobám, ktoré sú oprávnené konať v mene organizačných jednotiek.
Zriadením registra mimovládnych neziskových organizácií bude od 1. 1. 2019 možné získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách, na ich základe predvídať právne situácie mimovládnych neziskových organizácií a vytvoriť tak predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb zo strany štátu neziskovým mimovládnym organizáciám. Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácii budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácii
7. 12. 2018
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude implementovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré bude zároveň prijímateľom nenávratného finančného príspevku pre realizáciu projektu.
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Jeho realizáciou bude podporený špecifický cieľ prioritnej osy 7.
Pri odborových organizáciách zostáva zachovaný evidenčný princíp, t. j. odborové organizácie, ako aj ich organizačné jednotky, môžu vyvíjať svoju činnosť dňom nasledujúcom potom, keď návrh na zápis do registra bol doručený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Vybudovanie registra umožní následne vytvorenie ďalších platforiem vo forme nadstavby (ich využívanie zo strany mimovládnych neziskových organizácií bude mať výlučne dobrovoľnú bázu) prispôsobujúcich sa požiadavkám mimovládnych neziskových organizácií, napr. priestor pre sebaprezentáciu.
Štúdiu uskutočniteľnosti pre Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácií pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Mimovládne neziskové organizácie
6. 12. 2018
Cieľom nového zákona o mimovládnych neziskových organizáciách je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Register mimovládnych neziskových organizácií bude od januára 2019 predstavovať logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch.
Jednotlivé registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Zákon má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií. V súčasnosti nie je zákonom vymedzená povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom, čo v praxi vedie k problémom v zmluvných vzťahoch s tretími stranami. Názov právnickej osoby, adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, sú dôležité údaje o právnických osobách, ktoré pomáhajú jednoznačne identifikovať právnickú osobu vo vzťahoch so štátom, napr. v správnom konaní, ako aj vo vzťahoch neziskových mimovládnych organizácií s občanom. Mnohé z týchto údajov však v súčasných evidenciách absentujú alebo nie sú aktualizované. Subjekty verejnej správy majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných mimovládnych neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a pod. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou mimovládnych neziskových organizácií.