Vláda schválila nový zákon o ochrane spotrebiteľa
21. 11. 2023
Návrh modernizuje spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ, uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k návrhu zákona.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v pondelok schválila vláda, by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a nahradí niekoľko aktuálne platných zákonov. Zákon v takmer rovnakom znení už bol prerokovaný aj parlamentom, no pre poslanecký pozmeňovací návrh bol vrátený prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej prijala vláda na podnet ministerstva financií iba malú zmenu, ktorá sa týkala terminológie.
Aktualizácia povinností
Zákon nahradí okrem aktuálne platného predpisu aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a tiež zákon o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu. Hlavným dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy je podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Najvýraznejšími konkrétnymi zmenami sú zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou EÚ, aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa. Zároveň návrh zákona stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie Občianskeho zákonníka sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami.
Autenticita produktov
V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch nový právny predpis zavádza požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality. Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú.
Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza novú reguláciu pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov v EÚ, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií.
Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od marca budúceho roka.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Podnikatelia pribúdajú
4. 6. 2009
Stúpajúca miera nezamestnanosti vedie k tomu, že pribúdajú počty živnostníkov. Nárast malých podnikateľov zaevidoval už aj Slovenský živnostenský zväz.
V
niektorých odvetviach sa prejavuje až neprimeraným zvyšovaním konkurencie.
Prejavilo sa to napríklad na trhu taxislužieb, kde v dôsledku krízy pribudli
noví hráci, ktorí tým ostatným znižujú zákazky a tlačia na ceny.
Analytici očakávajú, že počas tohto roka sa miera
nezamestnansti zvýši asi na 12 %, v nasledujúcom roku bude stagnovať a
zamestnanosť začne opäť rásť až v roku 2011.
Účinnosť protikrízových opatrení
4. 6. 2009
Opatrenia prijaté vládou na prekonanie dosahov finančnej a hospodárskej krízy za prvý štvrťrok 2009 sa podľa správy rezortu hospodárstva prejavujú pozitívne a eliminujú negatívne dôsledky globálnej krízy na slovenské hospodárstvo.
Potvrdzujú to aj experti
jednotlivých štátov Európskej únie pri porovnaní vývoja hospodárstva krajín EÚ
a Vyšehradskej štvorky.
Medzi splnené protikrízové opatrenia napríklad
patrí skrátenie obdobia na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
zo 60 dní na 30 dní, rozšírenie zamestnaneckej prémie či zefektívnenie aktívnej
politiky trhu práce prijatím novely zákona o službách zamestnanosti.
Pozitívny posun v prospech odberateľov bol
zaznamenaný aj na trhu s energiami. Bol
dosiahnutý vďaka legislatívnym zmenám a lepšej regulácii. Pokračuje výstavba
nových energetických zdrojov s cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti a
plynulosti dodávok energie. Správa konštatuje, že opatrenia smerované do
oblasti energetiky splnili svoj účel a priaznivo sa podieľali na stabilizácii
situácie v tejto citlivej oblasti.
V kríze je možné budovať dobré meno spoločnosti
3. 6. 2009
Niektorým malým firmám kríza paradoxne pomohla. Aj pred krízovou fungovali, ako sa má v trhovom hospodárstve. Čo vyrobili, to si aj predali a z toho žijú ďalej.
Vďaka tomu nemuseli robiť zásadné rozhodnutia,
kresať platy či prepúšťať ľudí. Krízu dnes využívajú k tomu, aby sa venovali
svojej značke a dobrému menu spoločnosti. Majú čas zamerať sa na vývoj,
rozširovať portfólio produktov a zavádzať kvalitné novinky. Majú čas sprehľadniť
svoje produkty, presnejšie sa zamerivať na svojich spotrebiteľov, robiť
cielenejší marketing. Majú čas byť bližšie k ľuďom, vytvoriť si s nimi užšie
vzťahy, nesklamať. Aj v čase krízy je dôležité dbať na kvalitu vzťahov vo
firemných kolektívoch, udržiavať ju a zlepšovať.
Do podnikania je v tomto období potrebné
prinášať nové myšlienky a udávať smer, ktorým sa firmy chcú ďalej uberať.
Taktiež je treba sústavne monitorovať konkurenciu, hľadať nové nápady, prinášať
zmeny, nebáť sa pracovať s novými výzvami a opatrne narábať s financiami.
Manažment
spoločnosti v období krízy musí viac komunikovať s ľuďmi, hovoriť im
pravdu, podeliť sa so zamestnancami o nápady a plány do budúcnosti. Ľudia sa
potrebujú uistiť, že firma kráča ďalej, iba tak budú schopní naďalej podávať
dobré výkony.
Kríza priniesla ponaučenia aj zamestnancom.
Mnohí už zabúdali, že dobrá spoločnosť nie je iba o výške odmeňovania, ale aj o
istote, dôvere a dobrej pracovnej atmosfére.
Prepad slovenskej ekonomiky potvrdil Štatistický úrad
3. 6. 2009
Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2009 podľa spresnených údajov Štatistického úradu zaznamenala prepad o 5,6 %. Je to viac ako očakávaný odhad.
Analytici bánk hovoria, že toto číslo
potvrdzuje ich očakávania. Prudký prepad rastu ekonomiky pripisujú poklesu
zahraničného aj domáceho dopytu. Kríza poznačila aj ďalšie štáty únie, do
ktorých Slovensko vyváža väčšinu svojej produkcie. Na výsledku sa však
podpísali aj zastavené dodávky plynu z Ruska.
Hospodárstvo začiatkom roka stiahol najmä
zahraničný obchod. Vývoz klesol medziročne o necelú štvrtinu, dovoz sa prepadol
o 22,6 %. Investície sa znížili o 4,1 %. Klesla aj konečná spotreba domácností
(o 1,2 %). Naopak, mierny rast o 1,2
% vykázala konečná spotreba
verejnej správy.
Prognózu vývoja ekonomiky má Ministerstvo financií
aktualizovať tento mesiac.
Dáta za ekonomickú aktivitu za mesiace apríl a
máj ukážu, že bol prepad slovenskej ekonomiky naozaj dňom recesie. Miera inflácie by mala podľa
predpokladov štatistikov na konci roka
klesnúť na 2,2 %. Nezamestnanosť, ktorá
sa v závere vlaňajška znížila na dlhoročné minimum pod 9 %, má naopak vzrásť na
11,2 %.