Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Elektrina pre domácnosti by mala významne zdražieť
14. 6. 2019
Cena jednej megawatthodiny by mohla stúpnuť o približne desať eur. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mali významne zdražieť. Cena jednej megawatthodiny (MWh) by mohla stúpnuť o približne desať eur.
O pätinu drahšia elektrina."V porovnaní s dneškom by tak elektrina medziročne zdražela o asi 20 %," povedal Martin Semrič, portfólio manažér spoločnosti Magna Energia. Dôvodom je aktuálne platný regulačný vzorec, ktorý počíta s cenami elektriny obchodovanej na komoditnej burze v Prahe. Pre výpočet regulovaných cien je rozhodujúci vývoj za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka. Cena elektriny pre domácnosti v roku 2020 preto bude vychádzať z obdobia medzi 1. januárom až 30. júnom 2019. "Priemer cien, ktoré vstupujú do výpočtu, je v období do 31. mája 2019 na úrovni 51,84 eur/MWh. Regulované ceny pre rok 2018 vychádzali z hodnoty 40,49 eur/MWh. Aj keby burza v priebehu júna klesla o 5 až 6 eur za MWh, stále bude priemerná cena pre ďalší rok asi o 10 eur za MWh vyššia," upozornil Semrič.
Elektrina na burzách rastie. Domácnosti by sa preto mali pripraviť na to, že elektrina ako komodita výrazne zdražie. Celkový nárast však bude ovplyvnený aj vývojom ostatných položiek, ktoré vstupujú do koncovej ceny pre odberateľa. Silová elektrina sa totiž na Slovensku na koncovej cene podieľa iba približne tretinou. Ostatok tvoria distribučné poplatky či tarifa za prevádzku systému (TPS), v ktorej sú zahrnuté aj dotácie hnedouhoľných daní či obnoviteľných zdrojov energie."Ak regulačný úrad dokáže tieto položky skresať, môže byť zdraženie miernejšie. Ak sa mu to nepodarí, domácnosti by mali počítať s tým, že elektrina ich bude po započítaní všetkých poplatkov stáť o približne 7 % viac než v tomto roku," dodal Semrič. "Pravda je, že cena silovej elektriny na burzách dlhodobo rastie, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti. Úrad však nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní, a to ani v hypotetickej rovine. Isté je, že úrad v maximálnej miere využije všetky svoje regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov, samozrejme, s ohľadom na oprávnené požiadavky všetkých účastníkov trhu v zmysle zákona," uviedol pre TASR v reakcii na Magna Energia hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
NBS reaguje na rast úverov, banky budú musieť držať viac kapitálu
14. 6. 2019
Finančné domy na Slovensku budú musieť držať viac kapitálu. Národná banka Slovenska (NBS) sa totiž rozhodla zvýšiť tzv. proticyklický kapitálový vankúš od augusta budúceho roka na 2 percentá.Ten je v súčasnosti na úrovni 1,25 percenta a od augusta tohto roka sa zvýši na 1,5 percenta.„ Hlavný zámer tohto rozhodnutia je posilniť odolnosť našich bánk a ich schopnosť zvládať krízové situácie a turbulencie, ktoré môžu nastať,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír.
Úvery domácností rastú. Centrálna banka týmto opatrením reaguje predovšetkým na stále silný rast úverov, keď predovšetkým úvery domácnostiam medziročne stúpli o takmer desatinu. Hoci celkový rast úverov podľa člena bankovej rady NBS Vladimíra Dvořáčka o niečo spomalil, stále je nadmerný. Ako dodal, rozhodnutie bankovej rady o zvýšení kapitálového vankúša ešte prehodnotí Európska centrálna banka, ktorá však v konečnom dôsledku môže požadovať iba ešte jeho prísnejšie nastavenie. V konečnom dôsledku tak banky na Slovensku budú musieť povinne držať viac kapitálu, ako to je v súčasnosti. Keďže ide o vlastné zdroje bánk, menej budú môcť napríklad poslať svojim akcionárom na dividendách. Banky dostanú čas. Dvořáček však zároveň dodáva, že finančné domy na Slovensku sú už v súčasnosti kapitálovo solídne vybavené a ani zvýšenie kapitálového vankúša na 2 percentá by pre nich nemal byť žiaden problém. Navyše budú mať na prípravu dostatok času. Účinnosť tohto opatrenia bude až od 1. 8. 2020. Znamená to, že banky budú mať dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili tejto novej úrovni požadovaného kapitálu. Dnes väčšina bánk už tento kapitál drží,“ uviedol v utorok Dvořáček.
Proticyklický kapitálový vankúš je prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk. V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál.V prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Podiel slovenských výrobkov v obchodoch rastie
13. 6. 2019
Už druhý rok po sebe mierne rastie podiel slovenských výrobkov v predajniach. V súčasnosti tak nájdete v obchodoch 38,6 % domácich produktov. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast o 0,9 percentuálneho bodu.
Slovensko sa tým vrátilo na úroveň roku 2016. Najviac slovenských výrobkov ponúkajú reťazce Coop Jednota a CBA. Podiel slovenských výrobkov v obchodoch priebežne klesal od roku 2011 z hodnoty 50 % na najnižšiu úroveň 37,2 % v roku 2017. Najvyššie zastúpenie lokálnych produktov malo mlieko so 70 %, voda a minerálne vody s 58 % a pivo s vínom po 51 %.
Pribudnú nové projekty informatizácie spoločnosti
13. 6. 2019
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu informoval o tom, že pôjde o zber údajov o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, znižovanie byrokracie či vybudovanie Centra simulácie a výuky kybernetických hrozieb a kybernetickej bezpečnosti.
Cieľom je najmä zjednodušiť a zelektronizovať mnohé procesy vo verejnom sektore a tým aj znižovať mieru byrokracie na Slovensku a uľahčiť tak občanom život.