Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Lekárska posudková činnosť
1. 8. 2019
Jednou zo zmien ostatnej novely zákona o sociálnom poistení sú zmeny týkajúca sa lekárskej posudkovej činnosti.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Legislatívne sa upravuje možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.
Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Novelou zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
Podnikateľské prostredie sa v prvom polroku zhoršilo
30. 7. 2019
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku v prvom polroku tohto roka opäť zhoršilo, a to z pôvodných 100 bodov v roku 2001 na súčasných 42,69 bodu. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi, ktorí hodnotili vplyv štátu, iných vonkajších faktorov, ale aj vplyv samotných podnikov na podnikateľské prostredie, informovala v utorok PAS. Index podnikateľského prostredia (IPP) zisťovala PAS už po 68. raz.
Oproti predchádzajúcemu polroku klesol IPP o 0,98 bodu. "Pravdou je, že negatívny pohľad na podnikateľské prostredie sa za posledný rok a pol postupne zmierňuje," uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. IPP od roku 2006 kontinuálne klesá z vtedajšej hodnoty 126 bodov. Podľa Serinu ide o pocitový index podnikateľov. Pokiaľ neprevážia v ich ponímaní pozitíva nad negatívami, bude klesať, hoci pomalšie, aj naďalej. Za najväčšie nedostatky označili podnikatelia vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, byrokraciu, kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, ale napríklad aj ziskovosť a plnenie finančných záväzkov podnikov. Nespokojní sú rovnako aj s uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom, s efektívnosťou hospodárenia štátu, s prístupom k štátnej pomoci, zrozumiteľnosťou, použiteľnosťou a stálosťou právnych predpisov a úrovňou korupcie na úradoch. Podnikatelia oproti predchádzajúcemu polroku menej negatívne hodnotili oblasť pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy upravujúcu dane, poplatky a investície.
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.
Stopercentný superodpočet si zatiaľ uplatnilo 160 subjektov
26. 7. 2019
Novela zákona o dani z príjmov priniesla od roku 2018 významnú zmenu v ustanoveniach o tzv. superodpočte. Okrem iného najmä možnosť uplatniť si namiesto pôvodných 25 percent až 100 percent výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období, a tiež 100 percent z ich nárastu v posudzovaní voči dvom predchádzajúcim obdobiam.
Kým za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja v pôvodnej sadzbe 25 percent superodpočet znížil výsledný daňový základ u 358 podnikateľov celkovo o takmer 66 miliónov eur, v daňových priznaniach odovzdaných do konca marca 2019 si za rok 2018 zo svojho výsledného daňového základu odpočítalo superodpočet už 160 subjektov. To je počet porovnateľný s úrovňou vo finálnom zozname za rok 2017. Celkový objem dosiaľ známeho čerpania superodpočtu za rok 2018 dosiahol necelých 106 miliónov eur, pričom treba mať na zreteli, že objem čerpania nie je ovplyvnený len zmenou počtu uplatnených superodpočtov, ale aj štvornásobným zvýšením jeho sadzby.