Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nezamestnanosť rástla tretí mesiac v rade
22. 2. 2021
Miera nezamestnanosti na Slovensku tento rok v januári vystúpila na 7,81 percenta, čo je najvyššia úroveň od marca roku 2017. Zároveň sa zvýšila tretí mesiac po sebe, v decembri predstavovala 7,57 percenta. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes poskytlo ústredie práce, ktoré riadi úrady práce.
Situácia na trhu práce sa začala zhoršovať po prepuknutí pandémie covidu-19, ešte vlani v januári bola miera nezamestnanosti tesne pod hranicou piatich percent. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v prvom tohtoročnom mesiaci stúpol oproti decembru o takmer 6 700 na 213 881 osôb. Úrady práce evidovali 63 411 voľných pracovných miest, teda menej ako v závere vlaňajška. Nezamestnanosť na Slovensku začala stúpať hlavne po prepuknutí koronavírusovej nákazy, prvý potvrdený prípad infekcie sme zaznamenali vlani v v marci. Výraznejšiemu nárastu počtu nezamestnaných podľa analytikov zabránili vládne dotácie na udržanie zamestnanosti, ktorých výšku štát postupne zvyšoval.
V
Bývanie v Bratislave bude drahšie
19. 2. 2021
Ceny prenájmov v Bratislave a okolí by sa koncom tohto roka alebo na začiatku roku 2022 mohli vrátiť na pôvodnú úroveň spred pandémie nového koronavírusu. Predpovedá to bratislavská realitná kancelária HERRYS.
Druhá polovica roka podľa realitnej spoločnosti priláka na realitný trh hlavného mesta študentov a zamestnancov firiem, čo sa odrazí na vyššom dopyte po nájmoch, a to zase na ich vyššej cene.
Všetko však bude závisieť od pandemickej situácie. "Ponuka na prenájom v strednom a vyššom segmente je dnes v priemere o desať percent lacnejšia ako pred rokom. V druhej polovici roka predpokladáme, že príchod ľudí do hlavného mesta akceleruje dopyt a ceny by sa mohli priblížiť tým spred marca 2020," vyslovil partner kancelárie Martin Marsina.
V
Kritická infraštruktúra
16. 2. 2021
Zákon o kritickej infraštruktúre (zákon č. 45/2011 Z. z.) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru.
Implementácia zmien a doplnení zákona o kritickej infraštruktúre a zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).
Štát má na základe zákona prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale zákon ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.
Novela zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.
K
Inflácia na Slovensku prudko klesla
15. 2. 2021
Inflácia v prvom mesiaci tohto roka prudko klesla na 0,7 percenta, stiahli ju medziročne nižšie ceny energií a potravín. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
Januárová inflácia na úrovni 0,7 percenta je najnižšia hodnota od januára 2017.
V porovnaní s decembrom 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,3 percenta.
"Zvyčajný januárový nástup vyšších cien sa tento rok dotkol len menšej časti tovarov ako zvyčajne v januári, tlmiaci účinok na ceny okrem iného malo zníženie dopytu spojené s opatreniami voči šíreniu pandémie ochorenia COVID-19," okomentovali štatistici.
Medzimesačný vývoj cien - v porovnaní s decembrom 2020 - najvýraznejšie ovplyvnilo zvýšenie cien v odbore pošty a spoje, kde cenový rast potiahli zvýšené ceny telefónnych služieb o 7,7 percenta. Výrazný vplyv malo tiež zvýšenie cien v odbore doprava, a to najmä rast cien v zložkách dopravné prostriedky o 5,1 percenta a pohonné látky o 2,9 percenta.
Súčasne výslednú hodnotu medzimesačnej inflácie ovplyvnil aj rast cien v odbore potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 percenta, a to najmä výraznejší rast cien pri nealkoholických nápojoch.
V konkrétnych zložkách sa zvýšili ceny ovocia o 3,4 percenta, zeleniny (vrátane zemiakov) o 2,2 percenta, chleba a obilnín o 0,8 percenta a ceny minerálok a ovocných štiav o 3,8 percenta.
Tlmiaci účinok voči rastu cien prinieslo zníženie cien v podielovo najvýznamnejšej zložke - v cenách za bývanie a energie, ktoré v súhrne klesli o 1,8 percenta.
"Je to dôsledok zníženia regulovaných cien za oblasť sieťových odvetví prijatých pre rok 2021. Najvýraznejší vplyv mali nižšie ceny v podskupinách – plyn o 9,6 percenta a elektrina o 4,3 percenta," spresnili štatistici.
Ako zhrnuli štatistici, index spotrebiteľských cien sa v januári 2021 oproti decembru 2020 zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 0,3 percenta, v domácnostiach dôchodcov o 0,1 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,2 percenta.
V