Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Úroky a zmluvné pokuty by už nemali presiahnuť výšku úveru
1. 7. 2009
Pri úveroch a pôžičkách by spotrebitelia už nemali na úrokoch a zmluvných pokutách zaplatiť viac, ako je samotná výška úveru.
Takúto novelu Občianskeho
zákonníka, ktorá by mala upraviť maximálnu hranicu sankcií pre spotrebiteľa
tak, aby úroky z omeškania a zmluvné pokuty z jednej spotrebiteľskej zmluvy
neprevyšovali výšku poskytnutého úveru alebo pôžičky, uložila vláda pripraviť
ministerstvu spravodlivosti. Novela by mala byť vypracovaná do konca tohto
roka.
Okrem tejto úlohy ministerstvo spravodlivosti v rámci vládou schválenej
Koncepcie ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľov dostalo aj ďalších šesť
úloh, ktoré majú pomôcť posilniť ich ochranu.
Cieľom koncepcie je systémové zabezpečenie ochrany spotrebiteľov pred
negatívnymi dôsledkami finančnej a hospodárskej krízy ako aj menovej konverzie.
Ministerstvo chce zabezpečiť aj efektívnu kontrolu možného neopodstatneného
zvyšovania cien. Dôležité je
predovšetkým zabezpečenie vzdelávania a informovanosti spotrebiteľov a to najmä
citlivých skupín ako sú starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním, s nižšími
príjmami a pod. Za najproblematickejšie
z hľadiska ochrany záujmov spotrebiteľov sa podľa záverov koncepcie
ukazujú napríklad tzv. rýchle pôžičky, správa bytov, fakturácia energií,
zvyšovanie cien, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách či nekalé
obchodné praktiky alebo cezhraničné nakupovanie spotrebiteľov.
V ďalšom období chce rezort hospodárstva sústrediť svoju činnosť na
koordináciu výkonu trhového dozoru a na hodnotenie situácie na vnútornom trhu
vrátane monitoringu cien. Pri tejto
činnosti bude úzko spolupracovať so všetkými dotknutými rezortmi a výsledné
informácie spracováva v spolupráci s kompetentnými ministerstvami a orgánmi
trhového dozoru. Zistené skutočnosti
chce ministerstvo následne predkladať aj na rokovanie Cenovej rady vlády,
prípadne aj na samotné rokovanie kabinetu.
Leniency program
30. 6. 2009
Podnikatelia, ktorým hrozí sankcia za dohodu obmedzujúcu konkurenciu na trhu, môžu po priznaní získať úľavu z pokuty alebo vyviaznu bez peňažného trestu. Vyplýva to z upravených pravidiel takzvaného leniency programu. Informáciu poskytol Protimonopolný úrad (PMÚ).
Úrad z trestu bude môcť zľaviť už vtedy, ak mu účastník kartelu poskytne
informáciu o tom, kde nájde rozhodujúci dôkaz o nezákonnom konaní.
O leniency na Slovensku mohli doteraz žiadať iba podnikatelia, ktorí dodali
priamy dôkaz o existencii kartelovej dohody. Nové podmienky, za ktorých môžu
firmy požiadať o uplatnenie programu zhovievavosti sa začali využívať tento
mesiac.
Leniency program umožňuje pokutu neuložiť alebo znížiť tým podnikateľom, ktorí spolupracujú s
úradom pri odhaľovaní a dokazovaní kartelových dohôd. Firmy doteraz žiadosť o
jeho uplatnenie podložiť priamo dôkazom, ktorý preukazuje nezákonné konanie. Po
novom však PMÚ prijíma žiadosti aj v prípadoch, keď podnikateľ predloží
informácie pre vykonanie takzvanej cieľovej inšpekcie. Počas tejto
inšpekcie úrad následne zabezpečí
rozhodujúci dôkaz o karteli.
Ak chce podnikateľ antimonopolnému úradu napomáhať pri odhalení kartelu,
musí začať spolupracovať ako prvý z jeho účastníkov. Podľa nových pravidiel
leniency programu stačí úplnú žiadosť o jeho uplatnenie podať na súťažnom
orgáne v jednej krajine Európskej únie. V prípade, že účasť na programe chce
rozšíriť aj na ďalšie štáty, stačí mu následne predložiť iba stručnejšiu
súhrnnú žiadosť v príslušnej krajine.
Pozitívna nálada v ekonomike
29. 6. 2009
V júni po prvýkrát za posledných deväť mesiacov vzrástla dôvera podnikov a spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku.
Podľa informácií Štatistického úradu sa indikátor ekonomického sentimentu zvýšil z májových 66,3 na 67,6 bodu. Pozitívny vývoj ovplyvnilo zvýšenie dôvery v priemysle, v službách a u spotrebiteľov.
Podľa jedného z analytikov je napriek tomu predčasné hovoriť o trvalom
zlepšení. Aktuálny vývoj skôr naznačuje stabilizáciu pesimizmu blízko
rekordných úrovní.
V medziročnom porovnaní zostávajú nálady v slovenskej ekonomike naďalej
značne negatívne. Ukazovateľ ekonomického sentimentu bol oproti rovnakému
obdobiu minulého roka nižší o 29,3 a oproti dlhodobému priemeru o 32,8
bodu. Aj napriek medzimesačnému
zlepšeniu je v očakávaniach občanov viac pesimizmu ako pred rokom (o 26,9
bodu).
Podľa analytika aktuálny vývoj
ukazovateľa naznačuje, že Slovensko si v prvom polroku 2009 postupne zvyká na
život v zlých časoch. Alfou a omegou trvalého obratu bude oživenie
hospodárstva Eurozóny, ktoré v
optimistickejšom prípade možno očakávať
v polovici budúceho roka.
Pod zmierneniu pesimizmu podnikateľov sa podľa analytika podpísalo aj plnohodnotné členstvo Slovenska v eurozóne.
Toto členstvo zvýhodňuje priemysel aj v rámci geografickej optimalizácie
výrobných kapacít.
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.