Vláda schválila balík opatrení na konsolidáciu verejných financií
19. 9. 2024
Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Samotné materiály zatiaľ zverejnené nie sú. O pripomienkach k nim, ktoré môžu pôvodný návrh výrazne upraviť, má po rokovaní vlády informovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Ako v utorok informoval premiér a predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico, koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % HDP. Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Najvyšší obytný vežiak v Bratislave sa stane realitou
7. 6. 2018
Developer J&T Real Estate (JTRE) získal územné rozhodnutie na výstavbu obytného vežiaka "Klingerka", ktorý má byť podľa developera najvyšším určeným na bývanie v Bratislave.
"V týchto dňoch sa začalo s prípravnými prácami. Tie sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia," píše v tlačovej správe developer. Vežiak sa bude nachádzať na Prístavnej ulici v Ružinove v blízkosti projektov Eurovea, Panorama City a Sky Park. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“
Klingerka bude tvorená z dvoch budov. Prvou bude bytová veža, ktorá sa s 35 podlažiami stane najvyššou obytnou budovou v Bratislave. Druhou bude administratívna budova. Obe budú podľa developera prepojené parkovacím domom s kapacitou 580 miest. Ďalších sto miest developer vybuduje vonku.
Budúci rok budeme predsedať ministerskej rade OECD
5. 6. 2018
Slovensko bude v roku 2019 predsedať ministerskej rade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Rozhodli o tom predstavitelia členských krajín OECD na poslednom ministerskom zasadnutí v Paríži. Slovensko tak podľa Ministerstva financií (MF) SR bude viesť zoskupenie 37 ekonomicky najrozvinutejších a najsilnejších krajín sveta. SR bude budúci rok predsedať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Zasadnutie ministerskej rady OECD je podľa rezortu financií najdôležitejšou výročnou udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú ministri financií, hospodárstva, zahraničných vecí a ďalší ministri členských krajín OECD. "Je to veľká vec a prestíž pre našu krajinu. Mám z toho radosť. Odzrkadľuje to medzinárodnú reputáciu Slovenska a dlhoročnú prácu veľkého tímu ľudí pracujúcich či už priamo v OECD, pri OECD, alebo s OECD," skonštatoval podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Témami diskusií ministerskej rady sú pozitíva aj negatíva, ktoré prináša globalizácia ekonomiky, boj proti daňovým podvodom, administratívna spolupráca v oblasti daní či potreba zmeny rôznych foriem financovania v hospodárskej aj sociálnej oblasti. "Predsedať ministerskej rade OECD je pre každú krajinu veľká česť a uznanie na medzinárodnej úrovni. Slovensko si získalo rešpekt a dostaneme príležitosť otvoriť dôležité ekonomické témy," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Tento rok je predsedajúcou krajinou Francúzsko a spolupredsedajúcimi sú Lotyšsko a Nový Zéland. OECD je medzivládna organizácia, ktorá poskytuje členským štátom priestor na odborné diskusie o hospodárskych politikách, ktoré sa týkajú najmä udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a životného prostredia. Jednou z hlavných činností organizácie je vypracovávanie odborných štúdií, štatistík o hlavných ekonomických ukazovateľoch a hĺbkové audity jednotlivých krajín.
Rozdiely medzi slovenskými regiónmi sa znižujú. Prispeli k tomu dobré ekonomické časy
5. 6. 2018
Pozitívny vývoj ekonomiky na Slovensku sa podpisuje aj pod znižovanie regionálnych rozdielov. Viditeľné je to napríklad pri vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, či vývoji miery nezamestnanosti. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí sledovali ekonomické rozdiely.
Obdobie rokov 2013 až 2017 bolo charakteristické zlepšujúcou sa ekonomickou kondíciou krajiny, čo sa podpísalo aj pod zmenšovanie regionálnych rozdielov. "Výrazné regionálne rozdiely nie sú z pohľadu ekonomickej efektívnosti žiadaným javom. Vysoká miera nezamestnanosti v jednom regióne a nedostatok pracovnej sily v inom môžu priniesť neefektívne využívanie zdrojov v ekonomike," vysvetľujú analytici NBS, ktorí sa pozreli na viacero faktorov, ktoré znižovanie rozdielov potvrdzujú. "Slovenské kraje sa k sebe ekonomicky približujú v čase oživenia. Dobrá kondícia ekonomiky prináša zbližovanie krajov," skonštatovali analytici NBS. Medzi ekonomicky najvyspelejšími regiónmi sa pravidelne objavuje Bratislavský kraj a značne vyčnieva aj nad ostatnými slovenskými krajmi. Objem HDP na obyvateľa v ňom bol v roku 2016 skoro štvornásobne vyšší ako v Prešovskom kraji. Tento rozdiel sa ale v čase zmenšil. "Podobný vývoj zaznamenali i ostatné kraje, keď rast ich produktu na obyvateľa bol kumulatívne v rokoch 2013-2016 rýchlejší, než rast v Bratislavskom kraji. Porovnanie HDP na obyvateľa za jednotlivé kraje ukazuje, že sa rozdiely medzi nimi zmenšujú, čo prispieva k ich približovaniu," uviedli analytici NBS. Najmenej nezamestnaných je v Bratislave.Stieranie rozdielov badať aj na trhu práce. Dlhodobo je najmenej nezamestnaných v okolí Bratislavy, naopak najviac v Prešovskom kraji. Vlani sa miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji v porovnaní s rokom 2013 znížila o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.), kým v regiónoch s tradične najvyššou mierou nezamestnanosti klesla o 8,6 p.b. "Je evidentné, že evidovaná miera nezamestnanosti klesla v Bratislavskom kraji pomalšie ako v ostatných krajoch, v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely znižovali," priblížili analytici NBS. Kraje sa k sebe približovali aj z hľadiska miezd. "V každom z krajov, kumulatívne za obdobie rokov 2013 až 2017, vzrástla priemerná mzda aspoň tak rýchlo ako v Bratislavskom kraji, respektíve rýchlejšie," tvrdia analytici. Približovanie vidieť aj pri vývoji reálneho príjmu na obyvateľa. Napríklad v 4. kvartáli 2013 dosahoval reálny príjem na obyvateľa v Bratislavskom kraji 140 percent slovenského priemeru, pričom najnižší bol opäť v Prešovskom kraji, a to na 71 percent slovenského priemeru. "V 4. kvartáli 2017 však v Bratislavskom kraji dosiahol hodnotu 131 percent slovenského priemeru a hodnota za Prešovský kraj sa zvýšila na 73 percent. Horná i dolná hranica sa v sledovanom období približovali k priemeru," uviedli analytici s tým, že kraje sa k sebe priblížili aj mierou nezamestnanosti.
Naši farmári prídu o dvesto miliónov
4. 6. 2018
Kým na aktuálne programové obdobie vyčlenila pre slovenských farmárov Európska komisia 4,6 miliardy eur, v budúcom období to bude o dvesto miliónov menej. Ide síce o zníženie, to sa však dotklo aj iných krajín. Nemecko, ktoré patrí k najväčším poberateľom, príde napríklad o tri miliardy. Vyplýva to z nového plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia a prináša viacero zmien.
Zmeny zasiahnu aj priame platby, ktoré boli na Slovensku spojené s viacerými kauzami. Po novom bude môcť jeden farmár prijať maximálne 60-tisíc eur ročne a malí a strední poľnohospodári dostanú za hektár viac ako tí veľkí. Dve percentá zo sumy určenej na tieto dotácie budú musieť ísť mladým farmárom. Taktiež by sa mala vo všeobecnosti znížiť byrokracia a krajiny by mali mať väčšie slovo v tom,