Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a spoločnosť
Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.
Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...
Nepočúvajte prosby slabších. Nemali by ste dosť času na vyhovenie príkazom silnejších.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O podnikateľoch
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.
Keby človek dopredu vedel, ako to dopadne, život podnikateľa by bola jedna nekonečná nuda.
(Murphyho zákonník)
Kapitola: Murphyho desatoro
4. Všetko na svete funguje len preto, aby sa to najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť.
1. Nič nie je v živote také dobré, ako sa to zdá na prvý pohľad.
8. Ak teoreticky existuje 50 % pravdepodobnosť, že sa niečo zlé stane, potom sa to stane v deviatich prípadoch z desiatich.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)