Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Mýliť sa je ľudské ale výsledok stojí za to.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“