Murphy radí
Človek a spoločnosť
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.
Spoločnosť je ako osol a nie automobil... Ak príliš pritlačíte, začne kopať a pokúsi sa vás vyhodiť zo sedla.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak chcete zistiť, či je ešte včera alebo je už dnes, tak kontrolujte, či sa všetky rozbehnuté programy ešte stále vyplácajú.
Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.
Ak musíte denne prijímať množstvo rozhodnutí, tak to u vás škrípe "dole" v rutinnej činnosti, ktorá by mala bežať sama od seba.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Pravda a blufovanie
Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.
Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.
Kto vraví pravdu za každých okolností, má istotu, že nezomrie na chorobu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Mnoho je na svete mocného...
Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)
Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)
Kto chce dôjsť k cieľu, ktorý si stanovil, nech neblúdi po mnohých cestách, ale nech sleduje cestu jedinú. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)