Vláda opakovane schválila navýšenie štátneho rozpočtu na tento rok
14. 10. 2022
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov.
Kabinet premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) v piatok opakovane schválil zvýšenie príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok približne o 1,5 miliardy eur. Súčasťou materiálu je aj rozpis výdavkov, na ktoré budú financie použité. Vláda zároveň požiadala parlament o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom období. Vyplýva to z návrhu na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, ktorý schválila vláda.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj celkové výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dostane 207,6 milióna eur na výplatu 13. dôchodku v mesiaci november 2022 a tiež 190 miliónov eur na kompenzácie pre ohrozené skupiny.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dostane na pomoc firmám s vysokými cenami energií 900 miliónov eur a v kapitole Všeobecná pokladničná správa zostane na kompenzácie pre verejnú správu suma 200 miliónov eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
25. 10. 2019
Novela zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou.
V súčasnosti sa výnimka z nelegálneho zamestnávania vzťahuje výlučne na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a na jeho rodinných príslušníkov. Nelegálnym zamestnávaním podľa § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je, ak pre ňu vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Výnimka z nelegálnej práce je v § 2a ods. 2 citovaného zákona upravená obdobne.
Táto výnimka sa v rovnakom rozsahu, tzn. s rovnakou definíciou rodinných príslušníkov (príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel) a s rovnakými požiadavkami pre uplatnenie výnimky (dôchodkovo poistený, poberateľ dôchodku podľa osobitných predpisov alebo žiak alebo študent do 26 rokov veku) vztiahne na spoločnosti s ručením obmedzením s jediným spoločníkom.
V záujme toho, aby bola úprava analogická súčasnej výnimke, ustanovuje sa rozšíriť výnimku na spoločnosti s r.o., ktoré majú jediného spoločníka, bez ohľadu na počet zamestnancov. Spoločnosť s r.o. s jediným spoločníkom predstavuje de facto fyzickú osobu-podnikateľa, na ktorú sa už v súčasnosti vzťahuje výnimka z nelegálneho zamestnávania, a to bez ohľadu na počet jeho zamestnancov. Uvedená novela tak spĺňa zásadu rovnakého zaobchádzania a požiadavku ústavnej konformity.
Sociálna práca – novela zákona
23. 10. 2019
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny (zákon o sociálnej práci) ustanovuje ako nevyhnutný kvalifikačný predpoklad pre výkon špecializovaných odborných činností vykonávaných sociálnymi pracovníkmi absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
Zákon o sociálnej práci ustanovuje, že každý sociálny pracovník, ktorý vykonáva jednu z vyššie uvedených činností, musí do konca roka 2020 absolvovať akreditované špecializačné vzdelávanie. V prípade, že túto povinnosť nesplní, nemôže naďalej vykonávať túto činnosť. Akreditované vzdelávacie programy môžu realizovať len vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú udelenú akreditáciu od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania. Napriek tomu, že od účinnosti nariadenia vlády (1. januára 2016) mohli vzdelávacie inštitúcie podávať žiadosti o akreditáciu, spravila tak k dnešnému dňu len jedna (Inštitút ďalšieho vzdelávania pri Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, o. z.) a to len na jeden špecializovaný vzdelávací program (sociálna kuratela). Z tohto vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti. Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roka 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti. Z tohto dôvodu sa predlžuje prechodné obdobie, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022.
Železnice SR sa stali členom SOPK
23. 10. 2019
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa po niekoľkoročnej prestávke v októbri opätovne stali členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Generálny riaditeľ ŽSR Juraj Tkáč a predseda SOPK Peter Mihók vnímajú naštartovanie spolupráce ako pozitívny signál, a to nielen z pohľadu vzájomného vzťahu oboch subjektov, ale aj z celospoločenského hľadiska.
Členovia SOPK sa podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska 84 percentami. Podľa Tkáča členmi SOPK sú subjekty naprieč celým slovenským hospodárstvom – od výrobných firiem až po stredné odborné školy. Vzhľadom na fakt, že ŽSR patria dlhodobo k najväčším zamestnávateľom na Slovensku, považuje členstvo v tejto inštitúcii za mimoriadne prínosné. Okrem iného očakáva užitočnú spoluprácu napríklad v oblasti duálneho vzdelávania a riešenia nedostatkových profesií na trhu práce. Podľa Mihóka komora hodnotí pozitívne najmä to, že je to jeden z veľkých zamestnávateľov na Slovensku, ovplyvňuje mnohé ďalšie ekonomické aktivity, ktoré sú viazané najmä na priemyselné a obchodné spoločnosti.
Novým výkupcom zelenej energie bude štány podnik SPP
21. 10. 2019
SPP bude zelenú energiu vykupovať od januára budúceho roka. Od januára bude vykupovať takzvanú zelenú energiu štátny podnik Slovenský plynárensky priemysel (SPP). Ministerstvo hospodárstva (MH) ho vybralo na základe transparentnej aukcie. „Inštitút výkupcu je súčasť veľkej reformy obnoviteľných zdrojov energie. Nový výkupca bude pôsobiť na celom území Slovenska a nahradí doterajšiu činnosť troch distribučných spoločností,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Maroš Stano.
Nový systém výkupu energií z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) či zo zdrojov s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou (KVET) bude podľa ministerstva administratívne jednoduchší.
Výkupca nahradí doterajšie pôsobenie prevádzkovateľov distribučných sústav. Bude vykupovať elektrinu a zároveň preberie na seba zodpovednosť za odchýlky v sústave za menších výrobcov, ktorí majú právo na takúto podporu.
„Systém zmien týkajúci sa výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov je v súlade s legislatívou EÚ a podmienkami štátnej pomoci," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga.
Do konca roka by mali byť vyhlásené aj aukcie pre nové zdroje energie z obnoviteľných zdrojov.
„Postupne zavádzame do tejto oblasti viac trhového princípu, aby bola výroba nákladovo efektívna a súčasne mala minimálny dosah na koncové ceny elektriny,” dodal šéf rezortu hospodárstva.
Výkupcu MH SR vybralo na základe jednokolovej aukcie, pri ktorej uchádzači ponúkli cenu bez znalosti ponúk ostatných uchádzačov.
Jediným hodnotiacim kritériom pri vyhodnocovaní ponúk bola výška požadovanej úhrady za činnosť výkupcu elektriny.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)