Vláda opakovane schválila navýšenie štátneho rozpočtu na tento rok
14. 10. 2022
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov.
Kabinet premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) v piatok opakovane schválil zvýšenie príjmov aj výdavkov štátneho rozpočtu na tento rok približne o 1,5 miliardy eur. Súčasťou materiálu je aj rozpis výdavkov, na ktoré budú financie použité. Vláda zároveň požiadala parlament o prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom období. Vyplýva to z návrhu na zmenu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, ktorý schválila vláda.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 1,497 miliardy eur a o rovnakú sumu sa zvyšujú aj celkové výdavky. Na základe požiadavky opozičnej strany SaS návrh špecifikuje rozdelenie výdavkov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dostane 207,6 milióna eur na výplatu 13. dôchodku v mesiaci november 2022 a tiež 190 miliónov eur na kompenzácie pre ohrozené skupiny.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dostane na pomoc firmám s vysokými cenami energií 900 miliónov eur a v kapitole Všeobecná pokladničná správa zostane na kompenzácie pre verejnú správu suma 200 miliónov eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Propagovanie pohrebných služieb v nemocniciach bude zakázané
13. 1. 2010
Od budúceho roku bude zakázaná Propagácia a informovanie o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, zariadeniach sociálnych služieb, ako aj ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhuje to Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v novom zákone o pohrebníctve. Právna norma, ktorá komplexne rieši problematiku pohrebníctva, tiež spresňuje pojmy z tejto oblasti v súlade s európskymi normami.
Cieľom zákona je podľa ministerstva odstrániť problémy pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave a pochovávaní na pohrebiskách. Návrh presnejšie vymedzuje aj rozsah činností pohrebných služieb. Okrem iného sa v návrhu zákona zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť výberu pohrebnej služby, na čo sa vytvárajú podmienky v zariadeniach, v ktorých dochádza k úmrtiu. Počíta sa napríklad s vyčlenením miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych.
Podľa rezortu súčasný právny stav prináša časté a opakované konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, ako aj medzi nimi a prevádzkovateľmi pohrebísk. Tieto konflikty v konečnom dôsledku priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádza napríklad k nadbytočným prevozom mŕtvych, ktoré sa vyúčtujú pozostalým. Súčasná situácia umožnila tiež zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov na úkor inej skupiny živnostníkov. Zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu sa odrazilo aj v neprimeraných cenách za jednotlivé úkony.
Z materiálu vyplýva, že prevádzkovatelia pohrebných služieb nebudú môcť využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zariadeniach, kde platí aj zákaz ich reklamy. Nebudú si ich tiež môcť prenajať alebo zapožičať podobne ako iné hnuteľné a nehnuteľné veci spomínaných zariadení. Doterajšie využívanie chladiacich zariadení bude potrebné ukončiť do konca roku. Náklady vynaložené na uloženie ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení do 48 hodín od úmrtia budú znášať zdravotnícke zariadenia.
V prípade súhlasného stanoviska parlamentu a podpisu prezidentaby právna norma mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2011.
Nový guvernér NBS
12. 1. 2010
Prezident SR vymenoval za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jozefa Makúcha. Ten vystriedal vo funkcii doterajšieho guvernéra Ivana Šramka. Ešte pred vymenovaním nového guvernéra sa s Ivanom Šramkom stretol premiér Robert Fico. Ocenil, že centrálna banka pod jeho vedením bola európsky rešpektovanou inštitúciou a jej stanoviská pozorne počúvala aj vláda.
I. Šramko na poste guvernéra centrálnej banky pôsobil od 1. januára 2005. Od roku 2002 zastával post viceguvernéra NBS a ako guvernér centrálnej banky bol aj členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a alternátom guvernéra v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Nastupujúci guvernér J. Makúch bol za člena bankovej rady vymenovaný v roku 2005 s účinnosťou od začiatku roka 2006. Od roku 2007 v centrálnej banke vykonával funkciu výkonného riaditeľa pre oblasť bezpečnosti a hospodárenia. Podľa jeho slov krátko po menovaní musí byť každá centrálna banka vždy nespokojná s tým, ako vláda pracuje so štátnym rozpočtom, aby bola impulzom pre intenzívnejšie a lepšie kroky vlády v tejto oblasti.
Živnostenský list na poskytovanie úverov nestačí
12. 1. 2010
Poskytovať úvery len na základe živnostenského oprávnenia nebude možné. Podľa nového zákona bude potrebná registrácia v národnej banke. Každý poskytovateľ spotrebiteľských úverov, vrátane nebankových subjektov sa pred začatím svojej činnosti bude musieť povinne zaregistrovať v Národnej banke Slovenska. Evidencia poskytovateľov úverov prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi a zároveň pomôže orgánom kontroly i orgánom činným v trestnom konaní.
Ministerstvo financií túto zmenu pripravilo v rámci nového zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, o ktorom by v stredu mala rokovať vláda. V prípade schválenia v parlamente, by zákon mal nadobudnúť účinnosť od 11. júna tohto roka.
Ťažisko novej právnej úpravy spočíva predovšetkým v spresnení informácií, ktoré má spotrebiteľ získať v rámci reklamy na ponúkaný spotrebiteľský úver, pred rozhodnutím o uzavretí zmluvy a vo vymedzení náležitostí samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Novinkou je aj povinnosť veriteľa posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Podľa ministerstva financií by sa tým mal právne zakotviť prirodzený záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
Tento postup môže prispieť k obmedzeniu dlhu tých domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi. Návrh zákona vychádza z európskych smerníc a podrobnejšie upravuje aj podmienky predčasného splatenia úveru, keď je veriteľovi poskytované právo na odškodnenie prípadných spravodlivých a objektívne odôvodnených nákladov spojených s predčasným splatením úveru.
Na základe nových pravidiel by spotrebiteľ mal mať aj právo odstúpiť od úverovej zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Tento krok nemusí byť spotrebiteľom nijako odôvodnený a veriteľ voči nemu nesmie v tomto prípade uplatniť akúkoľvek sankciu. Novými podmienkami ministerstvo chce vytvoriť právny rámec pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu spotrebiteľských úverov v rámci harmonizovaného vnútorného trhu spoločenstva. Spotrebiteľ teda bude mať možnosť lepšie posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii.
Ako odlíšiť falzifikáty
11. 1. 2010
Na Slovensku boli najčastejšie zadržané falzifikáty 50, 20 a 100 eurobankoviek. Slovensko patrí medzi krajiny s priemerným až nižším výskytom falzifikátov. Podľa údajov, ktoré poskytla hovorkyňa NBS, bankovky v nominálnej hodnote 50 € tvorili 39,5-percentný podiel z celkového zadržaného počtu. Spolu s 20 eurovými a 100 eurovými bankovkami pritom 50 eurové bankovky tvorili takmer 90 % z celkového počtu zadržaných falzifikátov.
Z mincí boli najčastejšie zadržanými falzifikátmi mince s nominálnou hodnotou 2 €, ktorých podiel predstavoval 82 % z celkového počtu falzifikátov. Podľa informácií centrálnej banky všetky falzifikáty eurových mincí zadržaných v roku 2009 pochádzajú z obehu.
Falzifikáty bankoviek sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek. Ich test spočíva v skúške hmatom, pohľadom a naklonením. Najdostupnejšou pomôckou pre rozpoznanie falzifikátu mince je magnet. Pravé mince nominálnych hodnôt 1 € a 2 € majú magnetický stred. Pri dvojeurových minciach je vhodné v prípade podozrenie venovať pozornosť nápisu na hrane.