Murphy radí
Informácie pre šéfa
Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.
Ak má pes peniaze, je z neho pán Pes.
Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Typy ľudí - VI. večer
Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak urobíte z odvolania alebo preradenia pracovníka rozsudok smrti, tak za chvíľu budete správcom cintorína.
Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.
Ak nevenujete analýze určitého problému dostatok času, tak sa vám môže stať, že prijmete riešenie iného problému.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
(Murphyho zákony v bájkach)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)