Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia to isté, čo aj my. (Mark Twain)

V porovnaní so schopnosťou rozumne si rozvrhnúť prácu na jeden deň je všetko ostatné detskou hrou. (JohannWolgang von Goethe)

Nie je pravda, že máme príliš málo času, pravdou je, že máme príliš veľa času, ktorý sa nám nedarí využiť.

Ešte aj pivo má zlú chuť, ak ho predpisuje lekár.

Dôveruj len tým veliteľom, ktorí v prípade neúspechu stratia aspoň toľko čo ty!

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.