Murphy radí
Newtonove zákony
Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.
Hocijaké teleso v pohybe má sklon ostať v pohybe, pokiaľ nezaintervenuje iná pevná hmota.
Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Zákony odkladania
Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.
Keď sme konečne pochopili všetky výnimky, stratili sme poňatie o tom, o akom zákone bola pôvodne reč.
Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Manželstvo a rodina
Prvé manželstvo je víťazstvom fantázie nad inteligenciou. Druhé je triumfom nádeje nad skúsenosťou.
Ak ste už spadli do jamy, nemá zmysel ďalej kopať.
Muž obyčajne vďačí za svoj úspech prvej manželke. A za druhú manželku vďačí svojmu úspechu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho múdre pravdy
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
Fakty, ktoré prinesú želaný výsledok, je povolené použiť bez ohľadu na ich pravdivosť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)